prostredí. Jedným z dôvodov štúdia týchto "nezničiteľných" organizmov je to, že práve takéto druhy organizmov by sa mohli vyskytovať na iných planétach a vesmírnych telesách v našej Slnečnej sústave. Výskum týchto organizmov by malpodstatnou mierou prispieť k porozumeniu vzniku života a prípadne aj odhaliť, či existencia života je výsadou našej planéty alebo či život je "roztrúsený" po celom vesmíre. Existujú však aj praktickejšie dôvody na štúdium mikroorganizmov, žijúcich v extrémnych podmienkach. Vedci na škótskej Univerzite sv. Ondreja sa sústreďujú na štúdium jednej z troch domén organizmov, ktorou sú archea (v našej odbornej biologickej literatúre sa slovo archea používa v jednotnom i množnom čísle). Pre úplnosť možno povedať, že ďalšími dvomi doménami v trjodoménovom systéme členenia živých organizmov sú baktérie a eukaryoty (medzi eukaryoty patria napríklad rastliny a všetky živočíchy, i človek). Ukázalo sa totiž, že archae majú s ľuďským organizmom veľa spoločného v tom, ako kopírujú a opravujú svoju DNA (deoxyribonukleová kyselina). Štúdium archae môže preto vniesť nové svetlo do odhalenia spôsobu fungovania nášho tela. V dôsledku svojho "extrémneho životného štýlu" sú proteíny archae veľmi robustné a možno ich ľahšie študovať ako ekvivalentné ľudské proteíny. Výskumný tím na spomenutej škótskej univerzite urobil nedávno významný objav, ktorý má súvislosť s ľudskými chorobami a teraz pokračuje vo výskume, ktorý by mal ukázať, či tento objav by mohol byť užitočnou zbraňouv boji s rakovinou. Objav urobil tím Centra pre biomolekulárne vedy, ktorý pod vedením profesora malcolma Whitea študoval špeciálne proteíny (tzv. helkázy), ktoré rozdeľujú dvojreťazovú DNA na dva separátne reťazce. Helikázy sú podstatné pre replikáciu (kopírovanie) a opravy DNA, pričom defekty v helikázach môžu viesť k zvýšenému výskytu rakoviny v ľuďoch. Tím zistil, že rodina helikáz, dôležitých pre zabránenie vzniku rakoviny kože a prsníkov, zahrnje zhluky atómov železa a síry. Tento železno-sírový zhluk je podstatný pre činnosť helkáz, pričom mutácie v ľuďoch, ktoré zabraňujú vytváraniu takýchto zhlukov, vedú k ťažkým prípadom včasného vzniku rakoviny. Profesor White ocenil to, že výskum financuje Združenie pre medzinárodný výskum rakoviny a dodal: " Železo má v našom organizme veľký význam, ale nikto nepredpokladal jeho súvislosť s opravou DNA. Tento objav sme mohli urobiť len preto, lebo sme študovali jednoduchý modelový organizmus bolo by veľmi ťažké študovať ľudské proteíny. To zdôrazňuje potrebu základného výskumu ako súčasti nášho úsilia porozumieť rakovine a bojovať proti nej. Musím oceniť aj študentku Janu Rudolfovú, ktorá tento objav urobila. Tá dostala od charitatívnej organizácie Cancer research UK (Výskum rakoviny v Spojenom kráľovstve) prostriedky na pokračovanie jej výskumov." Neočakávané podobnosti archea s ľuďmi odhalil profesor White v roku 2002. "Pretože archea sú jednoduché, možno ich oveľa ľahšie študovať, a to je vlastne dôvod, prečo s nimi pracujeme. Majú len 3 000 génov, zatiaľ čo my máme vyše 30 000 génov. Táto práca zmenila spôsob nazerania na tieto ´primitívne´ formy života, ktoré sú zrejme zložitejšie ako sme si mysleli a preto aj podobnejšie ľuďom," povedal prof. White. Mnohé archea sú tzv. extrémofily, teda žijú v extrémnych (aspoň z nášho pohľadu) podmienkach. Niektoré žijú v prostredí s veľmi vysokou teplotou (často nad bodom varu), ďalšie možno nájsť v gejzíroch alebo vo vulkanických "komínoch", ktoré stúpajú z morského dna. Iné archea možno objaviť v studenom prostredí alebo vo veľmi slaných, kyslých či zásaditých vodách. Archea sú obvykle neškodné pre iné organizmy a nie je o nich známe, že by spôsobovali choroby.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
