prostredníctvom internetu. Zatiaľ čo parlamentné voľby klasickou formou, teda osobným vhodením hlasovacieho lístka do urny v hlasovacej miestnosti, sa uskutočnia až 4.marca, už v dňoch 26. až 28. feburára môžu voliči odovzdávať svoje hlasy prostredníctvom internetu. Takéto hlasovanie však nie je až také jednoduché. Volič síce hlasuje pomocou svoje osobnej identifikačnej karty (to je vlastne občiansky preukaz s elektronickými údajmi), ale údaje z tejto karty sa musia prečítať pomocou špeciálneho čítača, ktorý občan musí pripojiť k svojmu počítaču. Kvôli zabezpečeniu musí občan dva razy vložiť heslo. "Malé krajiny, ako napríklad Estónsko, Holandsko či Švačiarsko, to majú pri zavádzaní elektronického volebného systému ľahšie," povedal Robert Krimmer, ktorý je odborníkom na tzv e-voting (týmtotermínom sa v zahraničí označuje elektronické hlasovanie cez internet). Výhodou Estónska je podľa Krimmera aj to, že ide o relatívne mladú demokraciu, ktorá ľahšie mení vlastnú ústavu a zákony ako také etablované demokracie, akými sú napríklad Nemecko či Rakúsko. Odhady počtu Estóncov, ktorí sa k volebnej urne takpovediac "presurfujú", sa pohybujú medzi 20 000 a 40 000. To je zatiaľ pomerne malá časť z celkového počtu temer 940 000 oprávnených voličov. E-voting je veľmi vhodný napríklad pre občanov, ktorí sa nachádzajú v cudzine, prípadne pre telesne postihnutých občanov. Podľa expertov však ešte nejakú dobu bude trvať, kým sa zavedie elektronické hlasovanie aj v Nemecku a Rakúsku. V Nemecku sa diskusia, zameraná na zavádzanie elektronického hlasovania, krúti najmä okolo elektronického podpisu, pričom pomerne veľkým problémom je federálne usporiadanie krajiny. V Rakúsku je pozitívom novozavedený občiansky preukaz. V každom prípade je však zavedenie právne zabezpečeného e-votingu pomerne drahou záležitosťou. Podľa Krimmera musí prísť podnet na zavedenie takéhoto moderného spôsobu volieb od politikov.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
