varovali, že nezávislosť provincie môže viesť k nestabilite regiónu. Demonštrácia pred veľvyslanectvom bola najväčšou, aká sa tam uskutočnila od pádu režimu Slobodana Miloševiča na jeseň 2000. Účastníci skandovali slogany a obviňovali Washington, že je najväčším podporovateľom snáh kosovských Albáncov o nezávislosť provincie od Srbska. Prítomní, väčšinou kosovskí Srbi, mávali srbskými vlajkami a transparentmi s nápismi "USA
V čase vrcholiacich rokovaní o budúcnosti Kosova sa v Srbsku zintenzívnili nacionalistické nálady. Demonštranti začali protestne pískať a pokrikovať pri zmienke o návrhu štatútu, ktorý začiatkom februára predložil osobitný vyslanec OSN Martti Ahtisaari. Jeho plán pre Kosovo predpokladá štátnosť pod medzinárodným dozorom. Ahtisaari navrhuje, aby provincia mala vlastnú vlajku, hymnu, ústavu, armádu a právo žiadať o členstvo v medzinárodných organizáciách. Belehrad to rozhodne odmieta s tým, že takéto riešenie otvára cestu pre nezávislosť Kosova. Provincia je pod správou OSN od roku 1999, keď sa po náletoch NATO na vtedajšiu Juhosláviu skončil konflikt medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu obviňovanými z brutality voči civilistom.
Americká ambasáda vo vyhlásení uviedla, že chargé d'affaires Roderick Moore sa stretol s organizátormi protestnej akcie a povedal im, že "Spojené štáty, ako demokratická krajina, podporujú právo na pokojný protest ako legitímnu metódu slobodného vyjadrovania". Moore tiež delegácii zdôraznil podporu USA pre pokojnú a bezpečnú budúcnosť pre všetkých obyvateľov Kosova, vrátane kosovských Srbov. USA Ahtisaariho plán privítali - na rozdiel od Ruska, tradičného spojenca Srbska. Protichodné postoje mocností naznačujú možnosť stretu na pôde Bezpečnostnej rady OSN, kam sa má návrh dostať v marci. Obe krajiny majú v BR právo veta.
Spor medzi Moskvou a Washingtonom na demonštrácii ilustrovali aj transparenty vyzdvihujúce Rusko a plagáty prezidenta Vladimira Putina.
Najvyšší srbskí predstavitelia medzičasom varovali, že nezávislosť Kosova môže viesť k násilnostiam. "Srbsko si želá kompromis, nechceme riešenie, ktoré by viedlo k eskalácii násilia alebo nestabilite v regióne," povedal prezident Boris Tadič po stretnutí so šéfom španielskej diplomacie Miguelom Ángelom Moratinosom, momentálnym predsedom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). "Budeme viesť mierovú politiku, nie politiku 90. rokov," uviedol Tadič s odkazom na éru Miloševiča, ktorú poznačili štyri balkánske konflikty, vrátane kosovského. "Ale očakávame pochopenie pre naše snahy zachovať územnú integritu našej krajiny," dodal.
Premiér Vojislav Koštunica vo svojom vyhlásení po stretnutí s Moratinosom varoval, že "akékoľvek vnútené riešenie by malo veľké a vážne dopady pre stabilitu". Moratinos stabilitu Balkánu označil za kľúčovú pre stabilnú Európu a vyzval srbských lídrov, aby pracovali na kompromise. Srbsko navrhuje, aby Kosovo dostalo plnú autonómiu na Belehrade, ale zostalo v hraniciach krajiny. Etnickí Albánci tento návrh rozhodne odmietli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
