zozname archeologických lokalít zapísaná ako významná pre nález výliatku mozgovne neandertálskeho človeka z poslednej doby ľadovej, ktorý žil v Európe, Ázii, Afrike pred 125 - 40 tisíc rokmi.
Vzácne nálezy neandertálca sa našli na viacerých miestach Európy, v Nemecku, Francúzsku a k takým patrí aj Slovensko a miestom jeho nálezu sú práve Gánovce pod Vysokými Tatrami. Vzácne nálezy neandertálca sa našli pred 150 rokmi v Darínsku, pri Neandertále v roku 1856 v kameňolome pri čistení jaskyne od hliny. Podľa uvedeného miesta nálezu dostal tento pračlovek svoje pomenovanie "neandertálsky človek".
Stredný Spiš je bohatý na historické pamiatky ešte z obdobia staroveku. Sotva desať km od Gánoviec sa nachádza Myšia Hôrka, ktorá pri archeologickom prieskume odkryla minulosť z obdobia 1 500 - 1 300 rokov pred naším letopočtom. Známy historik Pavol Dvořák vo svojej knižnej publikácii "Stopy dávnej minulosti" Gánovce prirovnáva ku starovekým Delfám a Myšiu Hôrku k Mykénam.
V západnej časti dnešných Gánoviec sa nachádza už len malá časť z hlinitého pozostatku po travertínovom kopci, na ktorom sa v minulosti nachádzal kráter s vytekajúcou minerálnou vodou. Od pradávna sa na ploche 1,2 ha vytváral travertínový útvar - kopec, ktorý dosahoval výšku 20 metrov. Podľa niektorých historikov na jeho vrchole bol Hrádok, ktorý sa spomína v chotárnej listine štiavnického opátstva v roku 1256. Hrádok mal podobu baňatej fľaše a v staroveku tam mohlo byť hradisko, ktorého podobu a význam nepoznáme. Mohol to byť pohanský chrám alebo svätyňa a iné kultové miesto. Ľudia kopcu vzdávali úctu a prichádzali k nemu za kvalitnou vodou, ktorá mala zdravotné a liečivé účinky. Do krátera sa dostávali rastliny, živočíchy a medzi nimi boli aj zvyšky po neandertálskom pračloveku. Dnes sú tieto artefakty vzácnymi nálezmi.
Približne od roku 1870 sa na kopci začal ťažiť kameň a z pahorku sa postupne stal kameňolom, ktorý menil podobu okolia až do dnešnej. K ďalšej zmene okolia dopomohla úprava cesty pre zriadenú otočku autobusov a značným podielom k zmene okolia prispeli aj samotní ľudia.
Mnohé vzácne gánovské nálezy boli získané pri ťažbe kameňa. Zvesť o tejto historickej rarite sa rozšírila po celej ČSR. Za krásou okolia a vzácnymi nálezmi sem prichádzali mnohí nadšenci z celej republiky aj zahraničia. Veľkým nadšencom gánovskej lokality sa stal popradský učiteľ a spišský historik A. Münnich, ktorý zistil na východnej strane niekoľko hrobov vyložených z kameňa a v hroboch boli uložené hlinené nádoby s popolom a zvyškami ľudských kostí. Nachádzali sa tam rôzne skameneliny živočíchov, rastlín, kosti zvierat a vzácne historické nástroje. Našiel sa aj železný kosák, ojedinelý nález v tomto okolí z obdobia, kedy železo v tomto priestore ešte nebolo známe. Pravdepodobne tam bolo dovezené z iných lokalít.
Od roku 1923 častým návštevníkom Gánoviec bol aj český učiteľ Jaroslav Petrbok, veľký nadšenec histórie a archeológie, ale odborník nebol. Do Gánoviec a okolia prichádzal často v sprievode svojich žiakov a priateľov. Neskôr sa Jaroslav Petrbok stal spolupracovníkom Národného múzea v Prahe. Pri jednom náhodnom pátraní, kedy si najal miestneho cigánskeho strelmajstra Kolomana Kokiho v roku 1926 sa mu podarilo nájsť najväčšiu raritu Gánoviec - skamenený výliatok mozgovne so zvyškami kalvy. Objavil ho Koki, ktorému Petrbok za nález dal sto korún. Vzácny artefakt z Gánoviec spod Tatier sa ocitol v Národnom múzeu v Prahe a originál je dodnes jeho ozdobou.
Po druhej svetovej vojne špecifikoval objav Jaroslava Petrboka antropológ Emanuel Vlček, ktorý dokázal, že nález je odliatok pračloveka neandertálca z Gánoviec. Do Gánoviec za týmto účelom prichádzali odborníci z Londýna, Paríža, Moskvy, Budapešti, Kolína n/R., Krakova, Prahy a Nitry, ktorí potvrdili pravosť gánovského nálezu. V rokoch 1955 - 1960 sa v Gánovciach uskutočnili rozsiahle archeologické výskumy, pri ktorých sa našli ďalšie vzácne artefakty, ktoré sú v našich aj v zahraničných múzeách.
V súčasnom období existujú rôzne názory na neandertálskeho človeka v procese formovania Homo sapiens. Jedni tvrdia, že vývojová etapa dnešného človeka prechádzala cez neandertálca a iní zase, že súčasne s neandertálcom sa vyskytla nová línia bez priamej účasti neandertálskeho pračloveka. Tieto názory nechajme vedcom. Oba ale potvrdzujú evolučnú Darvinovu teóriu a aj najkonzervatívnejší človek začína uznávať, že človek a opica mali v dávnej minulosti svojho spoločného predka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
