nádrži, je najstarším a azda najtemnejším príbehom (česko)slovenskej kriminalistiky. Definitívna bodka za ním mala padnúť na Najvyššom súde SR v decembri 2006, ktorý potvrdil a sprísnil tresty nižšej inštancie pre šesticu obžalovaných. Tým zároveň NS aj vyriekol, že prvé rozsudky za vraždu a znásilnenie, čo boli vynesené ešte v roku 1982, a po prevrate zrušené federálnym Najvyšším súdom, boli zákonné a spravodlivé.
Všetci odsúdení naďalej prisahajú na svoju nevinu a štyria, ktorí si už plné tresty odsedeli, to podopierajú novým argumentom. V uplynulých dňoch podstúpili skúšku na detektore lži a všetci ňou prešli, takpovediac, bez straty kvetinky. Otázka po teste, ktorého regulárnosť sa spochybniť nedá, keďže ho vykonal významný a medzinárodne uznávaný expert z USA, znie, či to predznamenáva ešte nejaké pokračovanie, alebo je to len výstrel po spadnutej opone. Hoci brutálna vražda vyvolala pred 30 rokmi obrovskú búrku emócií i sústrasti k pozostalým, vyšším záujmom je, aby sa prípad ešte raz otvoril. Zavraždenej nepomôže, keby za jej tragédiu pykali nevinní a pravda sa nezistí.
Ani štyri komentáre v rozsahu, aký je k dispozícii, by nestačili na rekrimináciu celej histórie. Vynášať definitívne výroky o vine či nevine sa nedá ani po polygrafickej skúške s renomovaným odborníkom. Avšak každý, komu záleží na pravde a spravodlivosti, by mal naliehať, aby decembrový výrok nebol gong záverečný. Hoci 30 rokov je viac ako dosť na uzavretie jednej kauzy, fakty sú kruté aj bez detektora. V prvom kole vyšetrovania, ktoré viedli "normálni" policajti, sa šesť odsúdených medzi podozrivými ani neobjavilo. Vypočuté bolo pritom celé publikum diskotéky, z ktorej dievčina zmizla. Nikto si nespomenul, že by kohokoľvek zo šestice odsúdených videl na tej zábave. Je možné, že by si bezprostredne po vražde z viac ako tristo ľudí, čo tam boli, nevšimlo práve tých, ktorí boli neskôr označení ako podozriví? Dlho sa myslelo, že dokumenty z tohto vyšetrovania sú dávno skartované, pred dvoma rokmi sa však objavila informácia, že ležia v levočskom archíve ministerstva vnútra. Hoci advokáti žiadali, aby boli zaradené medzi dôkazy, senát Najvyššieho súdu povedal, že "pre skutkový stav nie sú podstatné".
Podstatné pre senát a "skutkový stav" bolo kolo druhé, ktoré viedla vo svojej réžii ŠtB. Záznamy z prvého vyšetrovania odložili ad acta a len oni vedia odpoveď, či preto, lebo viedli k nejakej arabskej stope, po ktorej sa púšťať bolo pre vtedajší režim politicky háklivé. Fakt je, že po obvinení "nitrianskej šestky" sa médiami prevalila propagandistická masáž, ktorá mala naladiť voči nim verejnosť nepriateľsky. Fakt je aj to, že niektorí z odsúdených sa priznali. Neskôr však uviedli, že všetky výpovede z nich boli brutálne vymlátené pod obrovským fyzickým i psychickým nátlakom, ktorému sa nedalo nepodľahnúť. Dvaja žiadali o vypočutie svedkýň z Francúzska, ktoré mali s nimi údajne tráviť inkriminovaný večer. Nebol záujem. V priebehu obnoveného procesu sa zistili obrovské nezrovnalosti aj vo výpovedi korunnej svedkyne, ktorú objavili vyšetrovatelia ŠtB a ktorá ich mala vidieť na mieste činu. Tá svoje svedectvo aj odvolala. Stopy DNA, ktoré by dnes záhadu rozlúskli, boli eštebákmi zničené. Na základe týchto a ďalších skutočností federálny súd pôvodné rozsudky zrušil a nariadil nový proces. Vtedy azda nikto nepochyboval, že pre obvinených skončí oslobodzujúcim verdiktom. Pochybenia komunistických orgánov vyzerali byť naprosto evidentné.
Obnovenie kauzy sa ťahalo sedemnásť rokov s koncovkou na Najvyššom súde v decembri, o ktorej už bola reč. Pochybnosť o spravodlivosti výroku umocňujú i rôzne osobné prekrytia medzi terajšími a bývalými sudcami a prokurátormi. Nechce sa veriť, že by len stavovská ješitnosť a lojalita rozhodovali v takejto ťažkej kauze, ale história sa vymazať nedá. A do toho prichádza teraz detektor lži, ktorý nemá hodnotu dôkazu na Slovensku ani v inej krajine, je však zároveň nástrojom, ktorý sa využíva (nielen) v kriminalistike ako indikátor bežne. Existujú nepochybne trénovaní jedinci, najmä agenti tajných služieb a rôzni jogíni, ktorí dokážu polygraf oklamať. Na Slovensku sa výskyt takýchto ľudí dá rátať azda na stovky. Ale aby sa hneď štyria takí, čo dokážu vybabrať s detektorom, stretli ako obžalovaní v jednej a tej istej veci, to presahuje ľudské chápanie. Sudcovia i prokuratúra sú však zatiaľ neoblomní, hoci z Maďarska mohli pred dvomi týždňami sledovať takpovediac v priamom prenose kolosálny justičný omyl.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
