monocytogenes, ktorej rezervoárom vo voľnej prírode sú hlodavce. Zdrojom nákazy je krmivo znečistené ich exkrementami a teda i listériami, ktoré vylučujú najmä močom. Ďalším zdrojom je znečistená voda zo studní. Predispozičným momentom sú nevyhovujúce podmienky chovu a výživy. Listerióze treba venovať pozornosť aj z hľadiska ochrany zdravia konzumenta.
Inkubačné obdobie nákazy nie je známe, jej výskyt sa však zaznamenal do 14 dní po skŕmení infikovaného krmiva. Najčastejším príznakom je encefalitída, ktorá sa vyskytuje pri všetkých druhoch zvierat. Pri ovciach a kozách môže byť priebeh veľmi rýchly a do 48 hodín hynú. Len zriedka prežijú niekoľko ďalších dní. Pri hovädzom dobytku ochorenie pretrváva 4 až 14 dní a rovnako uhynie.
Zvieratá sú obyčajne bezvládne, robia plávacie pohyby, ležia na boku, potravu ani tekutiny neprijímajú, pri chôdzi sa točia do kruhu. Ďalšími príznakmi je horúčka, zápal očných spojoviek, depresia, výtok z nosových otvorov a napätie svalov. Preniknutie infekcie do gravidnej maternice vyvoláva zápal plodových obalov, uhynutie plodu a potrat. Nákazlivá forma postihuje aj psy, zajace, králiky a iné malé zvieratá. Obraz choroby dopĺňa dyzentéria, zápal žalúdka a čriev. Hydina a ostatné vtáctvo hynie bez nápadných príznakov v depresii a apatii. Hydina stráca chuť do žrania, posedáva a po objavení nervových príznakov uhynie. Kurčatá a morky sú relatívne rezistentné voči infekcii.
Na liečbu sa používajú antibiotiká a sulfónamidy. Vzhľadom na to, že diagnóza sa obyčajne stanoví neskoro, liečba býva často neúspešná. V rámci prevencie sa osvedčilo chlórovanie vody určenej na napájanie. Dôležité je tiež dbať na bezchybnosť krmiva, dezinfekciu, deratizáciu i dezinfekciu.
Prevencia výskytu Listerie monocytogenes v potravinách spočíva v prísnom dodržiavaní hygienických predpisov, v dostatočnom opracovaní surovín, pasterizácii a rešpektovaní plánu HACCP. Kto vyrába potraviny a potravinové obaly, manipuluje s nimi alebo ich uvádza do obehu, musí predchádzať zhoršeniu mikrobiálnej kvality týchto produktov. Potraviny uvádzané na náš trh sú pod veterinárnym a potravinárskym dozorom. Pre konzumenta však platí zásada, že výrobky, ktoré sa majú konzumovať tepelne spracované (napríklad párky a iné údeniny), treba zohriať najmenej na 70 °C a udržiavať ich pri tejto teplote až do konzumácie. Studené pokrmy, naopak, udržiavame v chlade pri teplotách pod 5 °C a pri izbovej teplote ich nenecháme dlhšie ako dve hodiny. Tehotné ženy, starší ľudia a pacienti so zníženou imunitou by nemali párky ani mäsové konzervy, ktoré neprejdú varom, konzumovať.
Autor: MVDr. Ľubomír DZINKO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
