Košiciach bol tento problém už vyriešený. Teda, aspoň čo sa týkalo vtedy nového stĺpu času, ktorý je vedľa služobného vchodu Štátneho divadla. Stĺp času naprogramovali tak, že do roku 2000 prešiel v pohode a bez mihnutia diódy.

V roku 1997 zbadal Rudolf Schuster ako primátor Košíc v Paríži Eiffelovu vežu a na nej vo výške asi 150 metrov, nad jej 2. poschodím, obrovské svetelné číslice, ktoré odpočítavali dni do roku 2000, aby Parížania s prehľadom vedeli, koľko ich ešte zostáva. Exprimátor si pomyslel, prečo by aj Košice nemohli mať niečo také. Stretol sa s predstaviteľmi istej firmy a ich zásluhou, rok od spustenia parížskej časomiery, dostali podobný darček aj v Košiciach. Pravda, číslice neboli trojmetrové ako v Paríži (len 30-centimetrové), no sú na stĺpe času doteraz a dokonca aj písmená. Že sú menšie, to si môžeme vysvetliť nielen tým, že Košice sú predsa len o niečo menšie mesto, ale trebárs aj tým, že Košičania lepšie vidia. A u nás si tam vedia prečítať aj pozvánky na kultúru.

Ku koncu roka 1999 sme sa mohli teda cítiť aj ako Američania, čo odpočítavajú koniec roka na Time Square, no títo svoje čísla vidia len z jednej strany. Košický pohľad nie je jednostranný. Čísla i písmenká sa točia ako keď pes si naháňa seba.