"Most Tower v Londýne". Náš jazyk je síce prešpikovaný anglikanizmami a amerikanizmami, ale predsa len nie každý musí vedieť, že anglické slovo bridge znamená most. Krátka rešers v slovenskej tlači mi však ukázala, že tento hádam najznámejší londýnsky most sa aj u nás nazýva tak, ako ho nazývajú Lodýnčania, teda Tower Bridge.
Tower bridge sa od všetkých ostatných londýnskych mostov odlišuje najmä tým, že jeho dve vnútorné ramená sa zdvíhajú, aby sa umožnila plavba lodí pod ním.
Prečo postavili Tower Bridge?
Londýn, ako prakticky všetky krásne veľké mestá sveta, leží na oboch stranách rieky. Tá rieka sa v angličtine nazýva Thames, zatiaľ čo my ju nazývame (vlastne neviem prečo) Temža. Pôvodne spájal oba brehy Temže jediný most, nazývaný London Bridge (čiže londýnsky most). Postupne boli na Temži budované ďalšie mosty, ale všetky sa stavali proti prúdu rieky, teda na západ od London Bridge. V druhej polovici 19. storočia sa však začala veľmi intenzívne rozvíjať východná časť Londýna, známa aj dnes pod názvom East End (doslova východný koniec, vhodnejšie asi východná štvrť). Vznikla preto potreba vybudovať ďalší most cez Temžu, a to poniže London Bridge, čiže po prúde rieky. Klasický pevný most neprichádzal do úvahy, pretože by sa tým znemožnilo vplávanie lodí do londýnskeho prístavného bazénu, ležiaceho medzi London Bridge a pevnosťou Tower. V roku 1876 bola preto vytvorená špeciálna komisia pre stavbu mosta alebo podzemnej dráhy, ktorá mala problém prechodu cez rieku pri pevnosti Tower vyriešiť. Treba pritom spomenúť, že už v roku 1870 bol pod Temžou otvorený tunel, ten však umožňoval len prepravu osôb. Tunel mal totiž priemer len 2,1 m a premával v ňom na lane ťahaný vozík, v ktorom mohlo naraz cestovať len 12 ľudí. Aj keď išlo o akéhosi predchodcu podzmenej dráhy, tento spôsob prepravy sa neosvedčil a po približne troch mesiacoch bola prevádzka vozíkovej "železnice" zastavená a tunel bol upravený tak, aby sa cez neho dalo prechádzať pešo. Dnes vedú cez tento tunel už len vodovodné potrubia a telekomunikačné káble. Vráťme sa ale k mostu. Komisia na riešenie dopravy cez Temžu pri pevnosti Tower dostala vyše 50 návrhov, ale ich vyhodnocovanie bolo sprevádzané rôznymi kontroverziami, takže sa dlho nedarilo vybrať ten najvhodnejší návrh. Až v roku 1884 bol na realizáciu vybratý návrh, ktorý vypracoval mestský architekt Horace Jones. Jones navrhol postaviť most s celkovou dĺžkou 244 metrov, ktorý by mal dve veže, vysoké 65 metrov. Stredné pole mosta má dĺžku 61 m a tvoria ho dve ramená, ktoré možno zdvihnúť (vlastne pootočiť) o 83o, čo umožňuje plavbu lodí medzi vežami. Pri sklopených ramenách je mostovka len 9 m nad hladinou rieky, čo je skutočne nízka svetlosť pre plavbu väčších lodí. Mostovka má šírku 11 metrov a po jej oboch stranách sú chodníky. Ramená, každé s hmotnosťou okolo 1 000 ton, sa pôvodne zdvíhali hydraulickým mechanizmom, ktorý pracoval s tlakovou vodou, ktorá bola do šiestich tlakových zásobníkov čerpaná parnými strojmi. Aj v súčasnosti sa ramená otvárajú hydraulickým mechanizmom, ale voda bola nahradená olejom a namiesrto parných strojov sa používajú elektromotory. Zdvíhanie ramien trvá len niečo vyše minúty. Vtipným a typickým prvkom mosta sú dve prepojenia medzi vežami, ktoré sú vo výške 44 m nad hladinou rieky a ktoré umožňujú chodcom prechod cez most aj keď sú spodné ramená zdvihnuté. S výstavbou mosta sa začalo v roku 1886 a trvala osem rokov. Stavba mala päť hlavných dodávateľov a pracovalo na nej vyše 400 robotníkov. V pevnom podloží Temže boli postavené dva masívne nosné piliere, ktoré "zhltli" 70 000 ton betónu. Na nosné konštrukcie mostových veží a prepojovacie lávky sa spotrebovalo vyše 11 000 ton ocele (niekde sa uvádza 14 000 ton dnes to už asi nikto presne neurčí). Veže sú pokryté doskami zo žuly a vápenca, takže most je niekedy mylne považovaný za "kamenný". Časti mosta od veží k brehom sú konštruované ako zavesené mosty. Náklady na výstavbu mosta boli okolo milióna libier šterlingov. Tower Bridge slávnostne otvoril 30. júna 1894 princ z Walesu (neskorší kráľ Eduard VII), sprevádzaný svojou manželkou Alexandrou Dánskou. Pri otváracom ceremoniáli bol most zdvihnutý, aby pod ním mohla preplávať kráľovská loď.
Prečo sa most spočiatku nepáčil?
Je to skutočne tak. Nový a tak potrebný most sa spočiatku verejnosti vôbec nepáčil. Podľa pôvodného Jonesovho návrhu mal mať totiž most jednoduchý "stredoveký" vzhľad, a mal byť postavený v súlade s vtedy panujúcim obľúbeným štýlom, vyznačujúcim sa návratom ku gotike. Jones však v roku 1887 zomrel a vedenie stavby prevzal Wolfe-Barry, ktorý pozmenil pôvodné návrhy v prospech uvoľnenejšie pôsobiacej viktoriánskej novogotiky. Po otvorení mosta ho jeden časopis dokonca nazval "najmonštróznejším architektonickým podvodom, aký kto dovtedy videl". Napokon však verejnosť most takpovediac prijala a dnes je Tower Bridge obľúbený nie len Lodnýnčanmi, ale je aj jednou z hlavných londýnskych turistických atrakcií. Zaujímavé je, že lávky pre peších sa v roku 1910 prestali využívať, a to jednak preto, lebo ľudia radšej čakali dolu, kým sa most znovu zavrie, jednak preto, že lávky si "obľúbili" prostitútky a vreckoví zlodeji. Od roku 1982 sú lávky opäť prístupné, ale už sú zasklené a je v nich výstava o histórii mosta. Prezrieť si možno aj pôvodné parné stroje, slúžiace na pohon zdvíhacích mechanizmov. Pôvodne sa most zdvíhal viac než tisíc ráz za rok, dnes je to už len niekoľko sto ráz ročne (jeden zdroj uvádza, že je to len sto ráz). Dôvodom je to, že po Temži sa plaví menej veľkých lodí, ale aj to, že kotviská sú nižšie po prúde. Pôvodne bol most natretý tmavohnedou farbou, dnes hýri typickými britskými farbami, a to modrou, bielou a červenou. Týmito farbami bol most natretý v roku 1977, pri príležitosti strieborného jubilea panovania kráľovnej Alžbety II. V roku 2000 bol inštalovaný počítačový systém na diaľkové riadenie otvárania a zatvárania mosta. Tento systém sa ukázal byť nespoľahlivým, v dôsledku čoho sa ramená mostu niekoľkokrát zasekli v zavretej alebo otvorenej polohe. O otvorenie mosta môže požiadať kapitán alebo majiteľ lode, a to písomne či faxom, najneskôr 24 hodín pred plánovaným preplávaním pod mostom. Za otvorenie mosta sa neplatí. Údaje o plánovaných otvoreniach mosta sú zverejňované na oficiálnej internetovej stránke Tower Bridge. Z tejto stránky som sa napríklad dozvedel, že dnes sa most otvorí pre loď SB Will o 17.00, a o 19.30 sa opäť zavrie.
Mimochodom, názov mostu by naznačoval, že je pomenovaný podľa svojich veží (tower znamená veža). Nie je to ale tak, pretože meno dala tomuto krásnemu mostu pevnosť Tower.
Zaujímavosti o Tower Bridge
V roku 1912 preletel pomedzi veže mosta letec Frank McClean na svojom dvojplošníku Short.
V roku 1952 musel jeden londýnsky autobus "preskočiť" z jedného ramena mosta na druhé, pretože most sa začal neočakávane zdvíhať.
Od roku 1994 možno priestory vnútri veží prenajímať na recepcie, párty a iné príležitosti.
V roku 1996 spôsobil most temer diplomatický incident, keď sa kolóna vozidiel vrátane auta s americkým prezidentom Billom Clintonom musela zastaviť, pretože ramená mosta sa začali dvíhať.
Londýn
Mesto, ktoré my nazývame Londýn a ostatný svet London, vďačí za svoje meno Rimanom. Rímske vojsko pod vedením cisára Claudia dobylo v roku 43 nášho letopočtu Britániu a krátko nato vybudovalo na severnom brehu Temže obchodné stredisko Londinium. Tento názov je pravdepodobne odvodený od starobritského výrazu llyndun, označujúceho vysokopoložené opevnené mesto.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
