munície a ďalšie v okruhu takmer pol kilometra zničil. Štatistika krátko po výbuchu je tragická. Zatiaľ traja mŕtvi, päť nezvestných, rovnaký počet ťažko zranených a ďalší ľahšie. Po delaboračnej prevádzke, kde malo pracovať v piatok o pol piatej popoludní, teda v čase výbuchu, 25 civilov, zostal iba približne 20-metrový kráter. Záchranári, ktorí prichádzali z miesta nešťastia, časť vojenskej fabriky veľkosti asi štyroch futbalových ihrísk popísali ako spálenú zem a mesačnú krajinu.

Mesto so 4400 obyvateľmi v Trenčianskom kraji postihlo už druhé nešťastie za pol roka. Pri Novákoch vlani v novembri zomreli štyria baníci pri závale v bani.

Nováčania prepadali panike

Tlakovú vlnu pocítili a približne 300-metrový stĺp ohňa uvideli aj ľudia v 14 kilometrov vzdialenej Prievidzi. Nováčania si spočiatku mysleli, že vybuchla miestna chemička a pripravovali sa na najhoršie.

"Okamžite sme zapli správy a čakali na sirény. Nevedeli sme, čo máme robiť. Hľadala som deky a rozmýšľala, čo mám zobrať so sebou. Bola som bezradná, nevedela som ani, kde je kryt, nič," spomína si mladá Nováčanka.

Tlaková vlna vytĺkla stovky okien v meste, aj napriek tomu, že epicentrum bolo vzdialené viac ako štyri kilometre. Potom už ľudia počuli iba sirény záchranárskych a hasičských áut a z médií sa dozvedali, čo sa stalo.

Záchranárov ohrozovala munícia

Čo sa vlastne skutočne stalo v priestoroch na likvidáciu munície, nevie dodnes nikto. Nováky okamžite uzavrela polícia a do priestoru v okruhu približne piatich kilometrov nevpúšťala žiadne autá, okrem záchranárskych. Policajti upozorňovali novinárov na potenciálne nebezpečie ďalšieho výbuchu.

Štvrťhodinu po detonácii a obrovskom výbuchu boli na mieste prvé sanitky, hasiči a polícia. Desiatky zvedavcov, vrátane detí, postávali pred bránou zničeného závodu v čase, keď ešte nikto nemohol ani tušiť, či sa výbuch zopakuje, alebo nie. V závode boli ešte tony munície a trhaviny nepredstaviteľnej ničivej sily.

Miesto výbuchu je len veľmi ťažké opísať. Les, stovky metrov od závodu, bol zapadnutý prachom zo sutín. Na zemi ležali výbuchom rozhádzané metrové kusy betónu a rozbušky. Aj napriek strašnej ničivej sile sa jedenástim ľuďom podarilo zo závodu ujsť do blízkeho lesa. Tam ich našli záchranári. Päť ľudí je však stále nezvestných. Vojaci majú stále nádej a hovoria, že poznajú podobné prípady, keď dezorientovaných ľudí po výbuchu našli aj po niekoľkých dňoch.

Azda najpresnejšie opísal pohľad na zničenú fabriku lekár Štefan Svitok, ktorý videl miesto ako jeden z prvých. "Spálená krajina. Tmavý dym, oheň, ruiny v okruhu azda pol kilometra a obrovský kráter. Z budovy nezostalo nič," s beznádejou povedal lekár krátko po výbuchu.

Prví lekári s hasičmi prišli na miesto nešťastia do niekoľkých minút. Videli len hustý čierny dym a požiare. Nevedeli ešte, koľko ľudí tam bolo, ani čo sa presne stalo. Chodili bez ochrany pomedzi nevybuchnutú muníciu a snažili sa hľadať mŕtvych a zranených. Pohľad na epicentrum výbuchu však veľa šancí na prežitie nedával.

"Prvé sa do závodu dostali hasičské a najbližšie lekárske záchranné posádky. V Novákoch nie je rýchla záchranná služba, aj napriek chemičke, vojenskému závodu, elektrárni a železničnému uzlu. Najbližšia je vo vedľajšej doline v Bánovciach nad Beberavou. Tam som náhodou slúžil. Keď sme vošli, najprv sme videli iba tmavý dym. Budova neexistovala, zostal len kráter," hovorí záchranár.

Skúsený lekár tvrdí, že v epicentre výbuchu mohla byť teplota tritisíc stupňov a absolútna beznádej na prežitie. Ranení, ktorých postupne nachádzali a odvážali, boli z niekoľko sto metrov vzdialených budov.

"Mali viacnásobné zlomeniny nôh, popáleniny, zhmoždené hrudníky a ťažké poranenia hlavy spôsobené lietajúcimi trámami a priečkami. Bola to strašná tlaková vlna aj pre tých, čo boli ďaleko," hovorí lekár.

Ďalší záchranár hovorí o veľkom nebezpečenstve pri zásahu. Prví záchranári chodili takmer po tme v troskách pomedzi nevybuchnutú muníciu.

"Bola tam munícia a nejaké raketky. Pri takýchto akciách to tak býva. Prvotný sled udalostí vedie vždy k tomu, že ideme zachraňovať osoby. Boli sme tam nato, ale nechceli sme zbytočne riskovať. Aj pyrotechnici hovorili, že tam môžu byť výbušniny, aby sme nerobili zo seba zbytočne návnady," hovorí unavený záchranár.

Príbuzní sú zúfalí

V piatok večer sa pred bránou závodu ozývali výzvy. "Je tu ešte niekto z príbuzných? Je tu ešte niekto?" K mužovi v maskáčoch a reflexnej veste váhavo pristúpil muž a zmohol sa iba na vetu: "Mám tam ženu."

Príbuzní zamestnancov, ktorí boli v čase výbuchu v závode, nevrátili sa domov a neležali ani v žiadnej z nemocníc, ubiehajúcimi hodinami strácali nádej. Aj napriek tomu stále čakali na informácie. Deň po výbuchu sa šance stále zmenšovali.

Starší muž mal v závode 41-ročnú dcéru. "Určite tam ešte je pod troskami, treba ju vyhrabať," reaguje smutne po stretnutí s ministrom obrany Františkom Kašickým.

Plačúca žena len ťažko hľadá slová. "Dvadsať rokov tam pracovala. Išla do poobedňajšej. Ponáhľala sa. Jej dcéra má dnes 15 rokov a takýto strašný darček dostala od maminy, že sa už nevrátila." Na nezvestnú ženu zo Zemianskych Kostolian čaká ešte aj 17-ročný syn.

Príbuzní zamestnancov sú zúfalí a nevedia, čo bude ďalej. Nevedia, či sa vrátia, či sú pochovaní pod troskami a či vôbec budú mať koho pochovať.

Nejasný je aj osud takmer 300 pracovníkov závodu, ktorí katastrofu prežili. Fabrika je zdemolovaná a nikto nevie, či bude ešte niekedy fungovať.

Nováky dva dni PO

Záchranári pátrajú po nezvestných a nevybuchnutej munícii a prečesávajú okolité lesy. Pribudli niekoľkí ľahšie zranení policajti a prvých zranených prepúšťajú z nemocníc. Pyrotechnici sa snažia v troskách nájsť ďalšiu muníciu a postupne ju likvidujú kontrolovanými výbuchmi. Úrady informujú prestrašených ľudí, že sa nemajú báť detonácií. Nováčania sa aj tak pri každom ďalšom výbuchu strhávajú.

Likvidácia katastrofy, pátranie po nezvestných a príčinách výbuchu bude trvať ešte týždne a možno aj mesiace. Trauma z Čierneho piatku však bude ťažiť Nováčanov ešte roky.

(Čítajte aj Posledná správy v prílohe Šport pre východniarov strana 16)

Daniel VRAŽDA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.