zaoberať vo štvrtok a piatok európski lídri na summite, ktorého závery pripravujú od včera v Bruseli ministri zahraničných vecí. Európska komisia navrhla zníženie emisií CO2 v EÚ o 20 percent do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990 a v prípade, že sa zapoja aj industrializované štáty sveta, by išlo o 30
Členské krajiny sú rozdelené najmä v tom, či by mali byť ciele týkajúce sa podielu obnoviteľných zdrojov energie záväzné. Nepredpokladá sa, že by túto otázku vyriešili už ministri. "Mali by sme si stanoviť záväzné ciele. Som presvedčený, že o tejto otázke sa bude musieť rokovať ešte aj na summite," uviedol pred začatím včerajšieho zasadnutia nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier.
Európska únia a Ukrajina začali včera rokovania o novej dohode o spolupráci. Jej cieľom je posilniť spoluprácu v oblasti demokracie, ľudských práv, justície, bezpečnosti, životného prostredia, dopravy, energetickej bezpečnosti, či študentskej výmeny. "Je to dôležitý krok k zblíženiu s Ukrajinou a zároveň tým vysielame signál, že si želáme prehĺbenie vzájomných vzťahov. Ukrajina je tiež kľúčovým energetickým partnerom pre úniu a nová dohoda nám pomôže pokročiť pri zaisťovaní energetickej bezpečnosti, zlepšovaní environmentálnych štandardov a integrácii našich trhov s elektrinou a plynom," vyhlásila komisárka Benita Ferrerová-Waldnerová, ktorá sa stretla v Bruseli s hlavným ukrajinským vyjednávačom a štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí Andrijom Veselovským.
Súčasťou dohody bude aj zriadenie zóny voľného obchodu. O tej sa však začne rokovať až po tom, ako Ukrajina dokončí rozhovory o vstupe do Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Rakúska komisárka verí, že rokovania o novej dohode s Kyjevom budú bezproblémové, neuviedla však predpokladaný termín ich ukončenia.
Ministri zahraničných vecí krajín Európskej únie sa tiež dohodli na odklade prehodnotenia sankcií voči Uzbekistanu na máj. Brusel uvalil v roku 2005 reštriktívne opatrenia voči režimu uzbeckého prezidenta Islama Karimova po tom, ako uzbecká vláda odmietla povoliť nezávislé medzinárodné vyšetrovanie májových nepokojov v meste Andižan, pri ktorých zahynulo vyše 700 ľudí. Brutálne potlačenie nepokojov uzbeckými bezpečnostnými silami z 13. mája a neochota povoliť medzinárodné vyšetrovanie zo strany Karimova výrazne poškodili vzťahy tejto bývalej sovietskej republiky so Západom. V decembri minulého roku sa uskutočnilo prvé kolo rozhovorov o udalostiach v Andižane, pričom uzbecká strana prejavila ochotu v nich pokračovať v snahe dosiahnuť zmiernenie sankcií. Tie zahŕňajú zbrojné embargo a zákaz udeľovania víz pre vstup na územie EÚ pre uzbeckých vládnych predstaviteľov. Zbrojné embargo sa uplynulý november predĺžilo o ďalší rok a zákaz cestovania o šesť mesiacov, avšak s tým, že EÚ bude situáciu každé tri mesiace prehodnocovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
