preletela popri planéte Jupiter, pričom gravitačným pôsobením tejto mohutnej planéty sa jej rýchlosť zvýšila o temer 14 500 km/h, na približne 84 000 km/h. Namenšia vzdialenosť sondy od povrchu planéty bola približne 2,3 milióna kilometrov. Od svojho vypustenia v januári 2006 preletela sonda už vyše 800 miliónov kilometrov, pričom sa k najväčšej planéte našej Slnečnej sústavy dostala oveľa rýchlejšie ako predchádzajúcich sedem sond, vyslaných k Jupiteru. Sonda New Horizons je najrýchlejšie sa pohybujúcou sondou, aká kedy bola vypustená do vesmíru. Počas letu popri planéte Jupiter bude sonda študovať (do konca júna) turbulentnú atmosféru tejto planéty, jej magnetické pole i tajomné prstence a mapovať zloženie a topografiu Jupiterových mesiacov Io, Europa, Ganymede a Callisto. Počas vzďaľovania sa od Jupitera bude sonda študovať aj "chvost" Jupiterovej magnetosféry, ktorý sa tiahne do vzdialenosti až 160 miliónov kilometrov za planétou. Jupiter je od našej Zeme vzdialený natoľko, že nameraným údajom trvá (aj keď "cestujú" rýchlosťou svetla) 45 minút, kým dorazia k nám. Dôležité je však povedať, že štúdium Jupitera, ktorý sondu urýchlil, je len akousi "rozcvičkou" pre prístroje sondy New Horizons. Hlavným cieľom sondy bola totiž planéta Pluto. No, Pluto je stále cieľom sondy, lenže minuloročné valné zhromaždenie Medzinárodnej astronomickej únie, ktoré sa konalo v Prahe, "vyradilo" Pluto zo zoznamu "klasických" planiet a zaradilo ho do novej kategórie trpasličích planét. Sonda New Horizons dorazí k Plutu až v roku 2015, pričom najbližšie k nemu bude 14. júla 2015, keď preletí popri povrchu Pluta vo vzdialenosti len približne 10 000 kilometrov (ak si to vedci dovtedy "rozmyslia", môže to byť vraj aj menej). Rýchlosť sondy voči Plutu bude vtedy 14 km za sekundu. Pre zaujímavosť možno uviesť, že v júli 2015 bude Pluto od Zeme vzdialené 32 astronomických jednotiek, čo je približne 4,8 miliardy kilometrov. Signálom, vyslaným z prístrojov sondy bude trvať 4 hodiny a 25 minút, kým ich zaznamenajú pozemné stanice. Okrem Pluta budú prístroje sondy študovať aj mesiace Pluta (Charon, Nix a Hydra).

Sonda New Horizons bola vypustená 19. januára 2006 zo základne amerického vojenského letectva na floridskom myse Canaveral, a to pomocou rakety Lockheed Martin Atlas V-551. Sonda má výšku 0,7 m, dĺžku 2,1 m a šírku 2,7 m. Na vrchnej strane sondy je umiestnená parabolická anténa priemeru 2,1 m, ktorá slúži na komunikáciu s pozemnými riadiacimi strediskami a na prenos údajov z prístrojov sondy. Hmotnosť sondy pri štarte bola 478 kg, z toho 77 kg pripadalo na palivo (hydrazín) pre 16 malých raketových motorčekov, slúžiacich na korekciu dráhy sondy a na jej orientovanie. Prístroje na palube sondy majú hmotnosť 30 kg. Zdrojom elektrickej energie je termoelektrický generátor, premieňajúci tepelnú energiu na elektrickú energiu. Zdrojom tepla je rádioizotop, ktorý pri svojom rozpade generuje teplo. Pri prílete k Plutu v roku 2015 bude generátor schopný generovať elektrický výkon 200 W. Jedným z hlavných prístrojov sondy je spektrometer na určovanie zloženia atmosféry Pluta a jeho štruktúry. Ďalšími prístrojmi sú kamera, pracujúca vo viditeľnom a infračervneom spektre, a kamera s teleskopom. Tieto kamery zhotovia podrobné farebné mapy povrchu Pluta. Časticové spektrometre na palube sondy budú merať nabité častice, nachádzajúce sa v atmosfére Pluta. Z ďalších prístrojov sondy možno spomenúť detektor na meranie hmotnosti častíc vesmírneho prachu. Sonda New Horizons je prvou misiou programu NASA, ktorý má názov New Frontiers (nové hranice). Vesmírnu misiu New Horizons manažéruje Laboratórium aplikovanej fyziky Univerzity J. Hopkinsa. Celkové náklady na spomenutú misiu, vrátane nákladov na vývoj a zhotovenie sondy, jej vypustenie, riadenie sondy a analýzu údajov dosiahnu sumu približne 700 miliónov dolárov. Misia New Horizons je vôbec prvou vesmírnou misiou, ktorej cieľom je Pluto, ktoré by sme už nemali nazývať planétou.