môžeme tešiť na nový systém spoplatnenia "služby vo verejnom záujme". Návrh kultúrneho ministra Maďariča síce nie je totálne revolučný, keďže niektoré prvky prevzal údajne z Nemecka, nikto však nikdy netvrdil, že nadmerný deficit súdnosti majú iba politici pod Tatrami.
Nóvum predlohy je v tom, že poplatok na STV a SRo sa už nebude viazať na vlastníctvo prijímača, ale odber elektriny. Otázka, že prečo nie aj na mobilný telefón či notebook, cez ktorý môže STV pozerať aj ten, kto nemá doma elektrinu, patrí do debaty s rozumnými ľuďmi, nie s vládou Smeru. Definícia koncesionára ako zákazníka východo-(západo-, stredo-) slovenskej energetiky má hlbokú logiku, keďže dá rozum, že ak niekto nesvieti doma petrolejom, tak jedine preto, lebo pozerá STV a počúva SRo. Každý uzná, že iný dôvod na elektrifikáciu slovenské domácnosti ani nepoznajú.
Filozofiou návrhu je efektnejší výber poplatkov za "verejnú službu", keďže údajne "umožní zvýšiť súčasné príjmy STV a SRo až o dve tretiny" (Maďarič). Momentálne totiž z povinnosti platiť uteká až údajne 30 percent osôb povinných zo zákona, čo vytvára hrozbu, že "verejnoprávne inštitúcie sa finančne zrútia" (Maďarič). A to by teda bola veľká škoda. Otázka, či "zrútenie" sa nedá odvrátiť aj iným spôsobom než prevodom výpalného z prijímača na elektromer, je veľmi dobrá, ale mimo politickej reality. Najjednoduchšie a takpovediac štandardné riešenie cestou zvýšenia koncesií v parlamente, napr. o 50 percent, a potom každoročnej valorizácie, by totiž znížilo preferencie strany Smer. Preto to nejde. Hľadiská a záujmy politikov sú prioritné a preto je výhodnejšie vymyslieť novú úradnú buzeráciu, ktorú ľudia akosi z podstaty veci nevnímajú tak tragicky ako priame šmátranie vo vreckách. Položiť STV a SRo nôž na krk, že buď si vymôžu svoje poplatky, alebo zaniknú, sa politici neodvážia, lebo čisto teoreticky by vystavili obe médiá riziku, že fakt zbankrotujú, čo by oni sami neprežili, lebo by stratili platformu, cez ktorú môžu predvádzať svoju držku.
Na prvý pohľad, samozrejme, nie je solidárne ani spravodlivé, keď nejakých 30 percent domácností sa vezie "načierno" na úkor zvyšných, čo platia. Odtiaľ je však ešte veľmi dlhá cesta k nastoleniu ďalšej byrokracie s temer policajnými oprávneniami, medzi ktorými je napríklad povinnosť poplatníka "na jeho výzvu preukázať splnenie povinnosti platiť (...)", či povinnosť dodávateľa elektriny poskytovať osobné údaje svojich zákazníkov, či katastrálneho úradu "poskytnúť súčinnosť na účely kontroly evidencie poplatníkov". "Poplatok za službu vo verejnom záujme", rozumej vysielanie STV a SRo, sa tu povyšuje temer na roveň daní. Chýba už len novela trestného zákona s odňatím slobody za "krátenie" či vyhýbanie sa povinnosti. Prečo ešte nikto nevymyslel úrad, napr., na vymáhanie nájomného? Viete, koľko je neplatičov? Možno presne toľko, koľko koncesionárov načierno. Prečo neexistuje úrad na vymáhanie alimentov? Koľko ľudí neplatí alimenty, všakáno... A nič. Keď poslanec Madej prišiel na to, že ľudia neplatia alimenty, Smer vymyslel a parlament odhlasoval inštitút náhradného výživného. Neplatič sa smeje, platí štát... Prečo nemôžu zaviesť náhradné výpalné za STV a SRo? Verejnoprávne médiá sú extra verejný statok, taký dôležitý, že na poplatky musí byť zvláštny úrad. Rozum marhuľa.
To, že povinnosť zavedú aj pre domácnosti bez televízie či rozhlasu, napríklad aj takých ľudí, ktorí vnímajú médiá masovej komunikácie, všetky dokopy, "verejnoprávne" i komerčné, ako zlodejov času, ktorí škodia a odmietajú ich z presvedčenia, Maďariča nezaujíma. Je to vraj "solidárna platba" presne tak, ako daň či poistné odvody. Za čo? Za tú duchaprázdnu žbrndu, estrády, telenovely, tzv. humor pre dementných, horory a seriály, také isté, čo zadarmo tlačia do hláv na všetkých ostatných kanáloch? Čo poučného, čo kultúrneho, čo krásneho je možné za vypálené miliardy vymyslieť, čo nemajú licenční vysielatelia? Satelitné kanály odvysielajú za deň viac dokumentov, než stihne STV natočiť za päť rokov.
Iste, niečo sa občas vyskytne, čo môže zaujať i potešiť a má i hodnotu. Ale za dve miliardy so špeciálnym úradom??? Diskusia s fanatikom, ktorý zamrzol v 80-tych rokoch minulého storočia, je zbytočná. Keby otvoril oči, uvidel by najrozvinutejší trh s informáciami, zábavou, ale i poučením a kultúrou, aký kedy existoval, a na ktorom fakticky nejestvuje jediná diera. On však nemá oči, hlavne, že štát a politici neprídu o pocit moci nad ľuďmi a vlastníctva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.