funkcie. Bol kapitánom Spišského hradu, županom Spišskej stolice a správcom Spišskej komory. V Šarišskej stolici bol kapitánom Šarišského hradu a krátko spravoval aj Zbojnícky hrad. Zapodieval sa aj inými aktivitami ako je napr. balneológia a popisom minerálnych prameňov najskôr na Spiši a potom v Šariši a v celom Uhorsku. Požiadal ho o to geograf a etnograf viedenského dvora barón Žigmund Herbstein. V roku 1549 v Bazileji vydal v latinskom jazyku napísanú knihu pod názvom "O podivuhodných vodách Uhorska" ako prvú publikáciu svojho druhu. Spomína v nej aj minerálne vody v Gánovciach, ktoré tam uvádza pod nemeckým názvom Gansdorf. Uvádzal, že gánovský prameň minerálnej vody vyteká z travertínovej kopy.
O existencii kúpeľov hovorí listina z roku 1718 a registračná správa, ktorú spracoval J. Z. Kreysela v roku 1764. V správe sa spomína, že druhá pramenná oblasť, náležiaca Gánovským kúpeľom, ako Nemci vravia Gansdorfským, je pri samotnom kúpeľnom dome. Ten istý autor uvádza, že kúpele patria k najstarším na východnom Slovensku. Autor prvej registračnej správy urobil aj prvú analýzu gánovských vôd a určil, že sú vhodné na kúpanie a boli zohrievané v kotloch.
Podrobnejšiu chemickú analýzu vzorky vody vykonal ďalší odborník H. J. Crantz v roku 1777 na základe požiadania fyzikusa Spišskej stolice. Vo vode stanovil okrem kyseliny uhličitej aj horkú soľ, sadru a železo. Vodu označil ako sadrovo - horká kyselka a odporúčal ju na liečenie zvýšenej žalúdočnej kyseliny a na liečenie močových ciest. Kúpele vtedy navštevovali spišskí mešťania, ale aj mnohí ďalší ľudia z okolitých dedín. Majiteľmi pozemkov a kúpeľov boli Mariassyovci a iné šľachtické rody.
Najväčší rozvoj kúpele zaznamenali, keď sa ich majiteľom stal Augustín Korponay, ktorá zastával funkciu kráľovského radcu a župana Spišskej stolice. V roku 1852 nový majiteľ dal zbúrať starú kúpeľnú osadu a dal urobiť komplexnú prestavbu kúpeľov. Vybudoval tam letohrádok, kúpeľný dom, dve dvojpodlažné ubytovacie vily, reštauráciu, jedáleň, tanečnú miestnosť a iné zariadenia. Pri prestavbe sa dal inšpirovať kúpeľmi na Margitinom ostrove v Budapešti. Upravil okolitý park, v ktorom dal vysadiť borovice, smreky a listnaté stromy s množstvom krov a takto tam vzniklo naozaj pekné kúpeľné prostredie.
V roku 1876 na odporúčanie banského inžiniera a priekopníka vŕtacej techniky Viliama Zsigmondyho dal prehĺbiť žriedlo až do hĺbky 184 metrov. Týmto zásahom sa zvýšila výdatnosť prameňa na 13,5 litra vody za sekundu. Výdatnosť prameňa ho inšpirovala vybudovať pri vrte kúpeľný bazén o rozmeroch 33 metrov štvorcových s kabínkami na prezliekanie a so sprchou. Vtedy bolo v kúpeľnom komplexe 26 hosťovských izieb a 48 vaní. V roku 1901 tam bola postavená nová kúpeľná budova s dvoma zrkadliskami. Od roku 1906 sa začala poskytovať hydroterapia a v kúpeľoch pribudol aj lekár. Záujem o Gánovské kúpele rástol a prichádzali sa tma liečiť nielen z Uhorska, ale aj zo zahraničia.
Po prvej svetovej vojne nastali zmeny v majiteľoch kúpeľov. Od Augustína Korponaya ich odkúpila spoločnosť Dr. Pašek a spol. z Nitry. Nový majiteľ dal kúpele do prenájmu dvom spoločníkom Holub a Gros a postupne sa ich užívatelia začali striedať, čo im neprospelo. Počas prvej ČSR tam boli dve zrkadliská, 27 kabín v kúpeľnom dome, hotel, dve vily na ubytovanie s 54 izbami. Liečili sa tam žalúdočné a črevné choroby, ale aj kožné onemocnenia a žlčové kamene.
V roku 1948 boli kúpele v ČSR znárodnené a Gánovské boli začlenené do komplexu Československé žriedla a kúpele. Potom prešli pod správu Komunálnych služieb Popradu, ale zariadenie už bolo v dezolátnom stave. Ešte od roku 1966 do roku 1991 prešli do správy Jednoty Poprad, ale postupne tam chýbali kvalitné služby a najmä zdravotnícky personál. To bol aj dôvod, prečo sa zmenili slávne kúpele na očistné zariadenie, v ktorých bolo umiestnených 23 vaní, jeden kúpeľný bazén o rozmeroch 15 x 10 metrov, reštaurácia na stravovanie a občerstvenie a ubytovanie pre dvesto ľudí v dvoj a štvorposteľových izbách. Využívali sa predovšetkým na organizované hromadné zájazdy a v roku 1991 bola ich prevádzka zastavená. Odvtedy ich poznačil zub času ešte viac a čakajú na nového majiteľa, ktorý by im vrátil dávnu slávu. V obci sa nachádza pod prístreškom prameň konzumnej stolovej minerálnej vody.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
