stavebné a umelecké pamiatky, ktoré by také nevytvorili a neobklopovali sa nimi, keby nemali zmysel pre krásu. Mali a ďaleko presahujúci potrebnú starostlivosť o svoje telo. Slávny grécky filozof Sokrates tvrdil, že "krása je krátkodobá a strácajúca sa tyrania". Túžba po dosiahnutí krásy sa stala hnacím motorom vo všetkých kultúrach. Ako to robili Gréci, aby boli takí krásni?
Márnomyseľní muži
Ak sa dnešní muži krášlia "nadštandardne", teda nepoužívajú iba bežnú kozmetiku po holení, dezodoranty, vlasovú kozmetiku, niektorí ich považujú za výstredných zoženštených. Nemajú sa za čo hanbiť, aby boli príťažlivejší pre ženy, spokojnejší so svojím vzhľadom a pôsobiaci príjemne v styku s ľuďmi v rámci svojej profesie.
Každý človek je márnomyseľný - v určitom zmysle. Grécki muži sa snažili zapáčiť ženám. V antickej patriarchálnej spoločnosti muži ovládali celý spoločenský život, chceli vynikať a aj ich túžba zapáčiť sa bola taká veľká že sa o seba starali veľmi dôkladne. Kúpali sa niekoľkokrát denne, cvičili, dávali sa masírovať, vtierali si do pokožky oleje a parfumy. Uvedomovali si, že krása má svoj pôvod v hygiene a to dokonalej. Nemali tečúcu vodu, ale denne chodili k prameňom vyvierajúcim na povrch zeme a v nich sa umývali. Obľúbené bolo plávanie v mori i riekach a takto sa starali o svoje telo dovtedy, kým nezačali v gréckych starovekých mestách vznikať telocvične, zápasnícke arény a budovať verejné kúpele v Aténach a inde. Patrili súkromníkom, ale navštevovala ich verejnosť. Prístup do nich mali iba muži, ženy sa starali o svoje telo doma. Väčšina domov nemala vane, takže kúpanie bolo pre ne dosť komplikované, keď sa museli umývať a oplachovať vodou zo špeciálnych nádob. Muži, aj tí, ktorí mali v dome kúpeľňu, radi chodili do verejných kúpeľov, pretože v ich mohli dopriať svojmu telu hygienickú starostlivosť a zároveň sa stretnúť s inými, aj si oddýchnuť.
Kúpele v starom Oriente
V minulom storočí objavili archeológovia v Pakistane zvyšky stavieb v niekdajšom meste Mohendžo-Daro v údolí rieky Indus. Na ich veľké prekvapenie mali v domoch z tretieho tisícročia pred n. l. dokonalé hygienické zariadenia. Takmer vo všetkých boli kúpelne a záchody. Obidvoje boli napojené na kanalizačný systém, ktorý ústil do rieky potrubiami. Mesto bolo postavené z pálených tehál podľa presne vypracovaného plánu. Domy boli dvojposchodové, mali priestranné kúpeľne so šikmou podlahou, vyspádovanou kvôli odtekaniu vody v rohu kúpeľne potrubím do odpadového kanála. Kúpeľňa slúžila okrem hygieny podľa archeológov vraj aj rituálnym obradom. Okrem kúpeľní v domoch objavili aj zachovalé zvyšky verejného kúpeľného domu v meste s veľkým bazénom a záchodmi pre návštevníkov kúpeľov. Turisti a dovolenkári, ktorí navštívia Efez, majú možnosť vidieť staroveké murované verejné záchody (vidíte na snímke), pripomínajúce lavičky, na ktorých sa dá posedieť a porozprávať sa s inými. V staroveku neboli ľudia ostýchaví pri vykonávaní potreby v prítomnosti cudzích. Spomeňme ešte - aj keď to nie je Orient - Kartágo v Tunisku. Na brehu mora sú zachovalé zvyšky Antoniových kúpeľov s dômyselne kedysi vybudovanými účelovými miestnosťami pre saunu, masáže, vaňové kúpele aj s vodovodným zariadením.
Prvá bola hygiena
Vráťme sa k starým Grékom do verejných kúpeľov. Prvá bola hygiena. Jej venovali veľa času. Prvý bežný kúpeľ bol doma ráno, po prebudení. Ďalší, jeden aj dva, ktorému venovali viac času poobede alebo večer, bol spojený s masážou. V starostlivosti o telo bol neodmysliteľný olej, ktorý si dávali vtierať do pokožky po kúpeli. Bol základom vtedajšieho kozmetického výrobného odvetvia. Vyrábali z neho rôzne masti, účinné v pestovaní pokožky, aj proti bolesti. Parfumy mali olejnatú konzistenciu a podľa dávnej starovekej receptúry si ich môžu v drahých sklenených flakónoch kúpiť turisti v exotických krajinách.
Zachovala sa aj starogrécka receptúra na prísady do kúpeľa a masti. Obľúbený bol levanduľový kúpeľ, na dnešné pomery plytvajúci levanduľou, ktorej dávali do kúpeľa až štyri hrsti a navyše levanduľový olej. Do pokožky si vtierali sezamovú masť po kúpeli z ruží, tiež veľkorysej gramáže - až 300 g lupienkov.
Najviac sa Aténčania starali o vlasy. Od Sokratesa sa dozvedáme, že vlasy boli znakom mladosti, čistoty a krásy. Chlapci nosili až do puberty dlhé vlasy a keď dospeli, ostrihali ich a obetovali bohom. Vlasy boli aj znakom spoločenských rozdielov. Otroci museli mať vyholené hlavy. Na rozdiel od Aténčanov, v Sparte nosili muži od detstva krátke vlasy. V obidvoch mestách mali muži aj ženy problémy s vlasmi. Najväčšími bolo ich vypadávanie alebo úplná strata. Boli to dôsledky prehnanej starostlivosti masťami s agresívnymi účinkami. Z núdze sa stala cnosť: muži aj ženy začali používať príčesky a nosili parochne. Neprestávali dúfať, že vlasy prestanú padať po roztoku z lístkov lotosu, ktoré nechali vylúhovať v oleji a vtierali si ho do pokožky hlavy a do vlasov. Potom ich umývali v lotosovej alebo ružovej vode.
Módny tvorca
Príťažlivý fyzický vzhľad závisel aj od oblečenia. Módu vytvárali väčšinou muži. V Grécku to bol Alkibiadés, o ktorom sme sa učili v dejepise, ako o politikovi a vojvodcovi. O čom učebnice nehovorili? Alkigiadésa volali kráľom elegancie, ktorý venoval neobyčajnú starostlivosť svojmu vzhľadu a výberu oblečenia. Mal svojský štýl obliekania, ktorý začali napodobňovať iní muži. Až do takej miery, že v starom Grécku vznikla móda tuník a vrchného odevu, ozdobeného najrôznejšími motívmi a materiálmi - u bohatých vrstiev to boli drahé kovy. Alkibiadés mal rád mäkké záhyby na kvalitnom materiále. Tie sa stali typické pre elegantných zrelých mužov. Mladí nosili hladký odev.
Kto by povedal, že grécki chlapi boli takými priekopníkmi starostlivosti o telo a avantgardnej módy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
