utorok na zasadnutí mestskej vlády, magistrátu, bola schválená koncepcia rozvoja mesta pod zemským povrchom. Podľa dokumentu sa v rokoch 2008 až 2010 uvedie pod zemským povrchom do užívania 2,5 milióna m2 plochy. Pod ním sa budú nachádzať nielen parkoviská, sklady a objekty inžinierskej infraštruktúry, ale aj zábavné strediská a obchodné domy, podniky služieb a športoviská. Hlavnými investormi podzemných stavieb budú súkromné podniky.
Hlavné mesto predpokladá, že za tri roky zo svojich prostriedkov na podzemné objekty vynaloží len 270 miliónov rubľov (RUB), v prepočte takmer 269 miliónov SKK. Podzemný potenciál mesta z hľadiska stavebného využitia predstavuje milióny štvorcových metrov plochy a vedenie Moskvy si nemôže dovoliť zaobchádzať s ním tak neefektívne ako v súčasnosti. Uviedol to zástupca šéfa oddelenia výstavby a rekonštrukcie Moskvy Konstantin Korolevskij. V súčasnosti má priestory pod povrchom len 30 % stavieb. Z celkovej plochy odovzdaných stavieb do užívania je len 8 % pod zemou. Korolevskij sa domnieva, že pod povrchom by malo byť 80 % plôch skladov, 70 % plôch garáží a 30 % podnikov služieb.
Nasmerovanie rozvoja Moskvy do podzemia však nie je bez vážnych nebezpečenstiev. Vedecká pracovníčka ústavu Zemľa, doktorka prírodných vied Ida Pomerancevová povedala, že intenzívna stavebná činnosť už dáva do pohybu milióny rokov driemajúce zóny zlomov v zemskej kôre. Dôsledkom týchto procesov sú lokálne zemetrasenia do 3. stupňa Richterovej stupnice. Vedkyňa povedala, že takéto zemetrasenia sa zaregistrovali už na konci 80. a na začiatku 90. rokov minulého storočia. V Moskve je miestami podzemie také krehké, že nad ním nemožno postaviť 60-poschodový mrakodrap. Basmanský trh, päťposchodový dom na Arbate a aquapark nevydržali pohyby podzemia a zrútili sa, alebo došlo k ich vážnemu poškodeniu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
