má teda veľký podiel na góle, iní zasa môžu oponovať, že mizivú, pretože, ak by loptu netečoval hlavou Laurinc, skončila by zrejme v rukách Hajdúcha. Nech je tak, či onak, platí, že priamy kop z ľavej strany zakrútil odchovanec trebišovského futbalu naozaj parádne.

"Lepšie sa už nedalo," podotkol J. Kolbas, keď sme sa pri ňom pristavili pri šatni. Podpichli sme, že lepšie by už bolo, keby sa lopty nik nedotkol a tá by skončila v sieti. A mohol sa tak navyše pochváliť presným zásahom. "Nakoniec gól pripíšu Laurincovi, to však nie je dôležité. Hlavná vec, že sme vyhrali. Priamy kop bol dosť ďaleko na priamu strelu, tak som sa snažil nakopnúť strieľaný center na zadnú žrď. Nabiehali tam naši hráči, Patrik Kaminský loptu tesne minul a v skrumáži si Ružomberčania sami usmernili loptu do brány. Inak, tento signál máme nacvičený. Snažíme sa strieľané centre smerovať na zadnú žrď." Rodák z Kuzmíc si tak pripísal len asistenciu pri góle, no v záverečných sekundách sa predsa len mohol dočkať presného zásahu. "Mohol som, no bol som v dosť ťažkej pozícii a loptu som trafil len špičkou kopačky a Hajdúch to na čiare ešte stihol vyraziť na roh. Trochu smola."

V Košiciach to bolo skôr o bojovnosti a nasadení, ako o pekných akciách s častým zakončením. Za dažďa a vetra sa však hneď na úvod jari asi ani veľa nedalo čakať. "Najmä v II. polčase bol už dosť zlý terén, takže sa nedalo poriadne kombinovať, viac sa preto bojovalo v strede poľa a lopty sa skôr nakopávali. Terén sa dosť podpísal pod úroveň hry."

Vráťme sa teraz do augusta minulého roku. V 6. kole základnej časti hostili Košičania Ružomberok. Celý čas mali viac z hry, vypracovali si množstvo šancí, no nie a nie streliť gól. Bežala 77. minúta. Dovtedy si hostia nevypracovali vážnejšiu príležitosť. Loptu si na priamy kop postavil Jiří Pospíšil. Bola to obrovská vzdialenosť od brány. Košičania ani nestavali poriadny múr, lebo ten by viac zavadzal brankárovi, ako pomohol. Pospíšil však neskutočne trafil loptu, ktorá zaplávala vzduchom a skončila v sieti nešťastného Putnockého. Teraz do reálu. Blížil sa koniec víkendového zápasu, keď si loptu na priamy kop asi z 30 m opäť postavil J. Pospíšil. Domáci, poučení z minulosti, už oveľa zodpovednejšie vystavali múr, navyše ho "obohatili" aj traja Ružomberčania. Pospíšil sa rozbehol, vystrelil, lopta minula múr a len tesne preletela vedľa Pulenovej žrde. V hľadisku to len tak zašumelo. "Ja osobne, i viacerí hráči sme si pred týmto priamym kopom spomenuli na jesenný zápas. Navyše som bol teraz aj v múre. Hlavou mi preblesklo, že vlastne ide o veľmi podobnú situáciu, ako vtedy. Chvalabohu, že to dopadlo tak, ako to dopadlo," usmial sa J. Kolbas.