Treba mať buď trochu šťastia alebo šikovného manažéra a hráč sa môže pobrať na ďalekú cestu. Tak to bolo i v prípade Petra Jurča. Ten sa dostal do Malajzie, konštitučnej monarchie, pozostávajúcej z trinástich štátov, kde strávil jeden rok od jesene 2005 do lanského novembra. Zakotvil v Kuala Lumpur v jednom z klubov, ktoré sa nachádzajú v hlavnom meste krajiny. Vedno s ním sa tam ocitol aj Miroslav Tóth z Michaloviec (najlepší strelec tímu), ktorý sa vrátil domov trošku skôr. Títo dvaja borci si zahrali treťoligovú súťaž, ale v I. či II. lige sa pohybovali i iní naši hráči (napríklad ďalší východniar Šafranko).

Na rozdiel do Európy futbalové zápolenia nemajú typický predel medzi jednou a druhou časťou ročníka. Vlastne hrá sa stále bez dlhšej prestávky. To i preto, že zimné obdobie v našom ponímaní neexistuje. Súťaž sa rozbieha koncom decembra alebo začiatkom januára a končí v septembri. Okrem ligy sa celky zapájajú do rôznych pohárových súperení, ktorých je neúrekom a tak sa povinnosti natiahnu. "Poviem pravdu, že systém súťaží je komplikovaný a dosiaľ som ho celkom nepochopil. My sme síce v dlhodobej časti ani jeden zápas neprehrali, iba dva razy remizovali a skončili prví, a predsa sme nemohli postúpiť. Museli sme sa zapojiť do baráže, ale nie s druholigistami, ale medzi sebou. Vznikli dve osemčlenné skupiny a tak sa uskutočnila nadstavbová časť. Ale ani potom ešte najlepší nezískal miestenku vo vyššej súťaži. Zase boli urobené iné skupiny, už menej početné, a hralo sa ďalej. Lenže ja som už do tejto fázy nezasiahol," vrátil sa k svojmu niekoľkomesačnému výletu rodák z Čane. Vlastne jeho predčasný koniec angažmán prišiel ako blesk z jasného neba. Došlo totiž k rušeniu klubov. Malajzia zahŕňa viaceré oblasti a tunajší národný zväz rozhodol, že tímy nemôžu byť už sponzorované firmami automobilkami či stavebnými spoločnosťami. "Aj z toho dôvodu zanikol náš klub, lebo nastalo pretransformovanie na štátne celky. Nedohrali sme preto celú baráž a namiesto vidiny postupu prišiel zánik. Reprezentovali sme jednu z mestských častí a musela by nás zobrať pod krídla Kuala Lumpur. Lenže mesto už malo dosť tímov, tak nebol záujem priberať ďalšie." O suverenite jurčovcov na scéne svedčí aj to, že v baráži prehrali iba jeden duel a skóre mali vysoko aktívne. Nebyť tohto krachu zavineného administratívnym nariadením, zrejme by bol aj slovenský zástupca zostal dlhšie, veď predbežne bol dohodnutý s trénerom a vedením tímu na pokračovaní kontraktu. "Výkonnostné rozdiely medzi ligami nebol takmer žiadny. Napríklad v pohári sme narazili na prvoligového rivala, ktorý rok predtým bol majstrom i držiteľom pohára, a predsa sme ho porazili 4:1." Záležalo aj na kvalite legionárov. Každý celok mohol mať na súpiske troch cudzincov, dvojicu Slovákov dopĺňal borec z Toga. Tréneri zvyčajne posily z druhých krajín nasadzujú na kľúčové posty stopér, stredový záložník a útočník. "Keby hrali iba futbalisti Malajzie, tak v zápasoch tuším ani nepadne gól. Stále fintičkujú, prihrávajú, vyžívajú sa v menšej účelnosti." Aj preto má import futbalistov svojej opodstatnenie a diváci vidia hlavne ich zásluhou tiež častejšie loptu v sieti. Vo všeobecnosti prevládal u Malajcov hurá systém, buď všetci dopredu alebo dozadu. Slovom - chaotické pobehovanie bez rozmýšľania a taktického prístupu. No niektorí ambicióznejší tréneri už zaviedli postupnosť zakladania útoku a vracanie sa dozadu.

Veľa nechýbalo, aby sa tento obranca nevrátil späť. V Malajzii sa nesmie prestupovať medzi klubmi tak ako u nás. Hráč musí najprv na rok opustiť krajinu, no Peter mal výnimku a takmer sa ocitol v štruktúre iného prvoligového kolektívu. Lenže napokon zvážil viaceré okolnosti, ako aj to, že finančné ocenenie legionárov zdevalvovali futbalisti čiernej pleti. "Už by sa mi tam vracať neoplatilo." Okrem toho dcérka už mala raz odklad pri nástupe do školy a ďalší nebolo možné vybaviť. Navyše naskytla sa mu dobrá pracovná ponuka (môže si dokončiť aj vysokú školu), preto zrejme nadobro rezignuje na pokračovanie v kariére. "Iba ak by som si zahral niekde na dedine," pripomenul 29-ročný už možno bývalý futbalista.

Trojnásobok toho, čo dostal doma

Niet pochýb, že jedným z hlavných motívov potuliek po svete je pre športovca vidina solídneho zárobku. Hoci účinkoval v treťoligovom tíme, predsa si prišiel na lepšie peniaze než u nás v najvyššej súťaži. "Dostal som približne trojnásobok toho, čo trebárs v Ružomberku. Pravda, keby som hral v prvej malajskej lige, už by som príliš v zárobku neposkočil, možno o nejakých dvesto-tristo dolárov," pripomenul borec, ktorý vystriedal iba tri kluby v živote. V Čani začínal od mala, potom v zrelšom veku naháňal loptu päť rokov v Liptove. Nepatril medzi tých, čo menili podchvíľou dresy. Aj preto si myslel, že i vonku zostane dlhšie. "Manažér mi hovoril, že teraz je skôr lákavejšia Indonézia. Hoci tá je rizikovejšia."

Modlitba cez zápas

Na inú klímu si treba zvyknúť a nebolo jednoduché pre človeka zo strednej Európy vyrovnať sa s tridsaťstupňovými teplotami. Pritom ale vraj u nás sú väčšie horúčavy, čo je spôsobené inou vlhkosťou. "Tam som to lepšie znášal. No zo začiatku som schudol asi osem kilogramov, pokiaľ si organizmus nezvykol. Základ je dodržiavať pitný režim. Hlavne počas tréningu a zápasu," priblížil P. Jurčo. Zmienil sa aj o kuriozite spojenej s vierovyznaním domácich. Keďže tu žijú zväčša moslimovia, stalo sa, že rozhodca v 30. minúte prerušil zápas na pár minút a hráči sa začali modliť. Potom sa v hre pokračovalo. "Ľudia sa modlia viackrát za deň a keď ten čas vyšiel akurát na zápas, tak sa to riešilo takto."

V stredobode záujmu

V Malajzii bol hierachia klubov aj podľa toho, či išlo o štátne alebo súkromné. Zástupcovia v prvej kategórii disponovali vlastnými štadiónmi a nemali núdzu o početnú divácku kulisu. "My sme patrili pod jednu firmu a hrali sme na vlastnom ihrisku, ktoré nemalo také veľkolepé parametre. Preto divákov chodilo najviac do tisíc." Fanúšikovia však boli všade slušní, prejavovali radosť z dobrej hry a nesmierne obdivovali zahraničných jednotlivcov. "Akonáhle sa dozvedeli, že sme pribudli na súpisku, tak už aj sme mali ohromnú publicitu, prišla i televízia."

Čajoví rozhodcovia

Hoci malajzijskí rozhodcovia nie sú nejakí "kriváci" a nechcú vedome ublížiť jednému alebo druhému mužstvu, podľa Petra doplácajú na chabú znalosť praktického výkladu pravidiel. "Hlavne rozlíšenie postavenia hráča v momente prihrávky je pre nich španielskou dedinou. Proste nevedia kvalitne pískať." Celkove herný štýl je ovplyvnený anglickým futbalom s dôrazom, tvrdou hrou. "Šľapáky sa nepískali, hráči sa v súbojoch naozaj nešetria. Sú to tvrdí chlapíci. Pri niektorých pádoch mi neraz až krv stuhla v žilách. Myslel som si, že niektorí skončia v nemocnici. No sú na kontaktné situácie privyknutí."

Kapitán s autoritou

Veľkou poctou bolo, že ho určili za kapitána tímu. Túto dôveru si vybudoval jednak výkonmi, ale i vystupovaním a komunikáciou so spoluhráčmi. "Vychádzal som veľmi dobre aj s koučom, ktorý bol z Malajzie. Pokiaľ ide o dorozumievanie, stačila mi angličtina, lebo tú už i malé deti ovládajú. Pravda, spočiatku som si musel zvyknúť na iný prízvuk. Nerozumel som takmer nič. Vedomosti, ktoré som mal zo štúdia na vysokej škole, som si musel rýchle doplniť o malajské odlišnosti." Zahraničných hráčov si domáci športovci vážili. Akonáhle videli, že legionár je ako futbalista na úrovni, tak si získal okamžite autoritu a rešpekt.

Veľavravné iniciály

P. Jurčo hájil farby mužstva s krkolomným názvom, ktorý vystupoval i pod skratkou MPSJ. Iniciály znamenajú síce niečo iné, ale dali sa prispôsobiť aj pre potreby našinca. "Hovoril som s prezidentom a naznačil, že škoda zániku, lebo to bol môj klub. Manželka je totiž Marína, ja Peter, deti sa volajú Sarah a Sebastian Jurčovci," zasmial sa. Rodinka prišila za ním do niekoľkomiliónového mesta neskôr, keď sa oťukal a dostal k dispozícii byt aj auto. Prítomnosť najbližších mu uľahčila "exkurziu", lebo odlúčenosť nie je pre ženáčov a otcov rodín psychicky príjemná.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.