Dana Velďáková myslela na rekord
Birmingham (SITA) - Košičanka Dana Velďáková obsadila v trojskokanskom finále na halových majstrovstvách Európy v Birminghame 6. miesto výkonom 14,13 m a dosiahla najlepšie slovenské ženské umiestnenie na kontinentálnom šampionáte pod strechou od roku 1993. To doposiaľ patrilo výškarke Alici Javadovej,
ktorá na HME 1996 v Štokholme skončila ôsma.
Škoda, že 25-ročná zverenkyňa trénera Dubovského inak výbornú a vyrovnanú sériu 14,09 - 14,13 - 14,02 - 14,05 - 14,06 - 14,01 nevyšperkovala "uleteným" pokusom na úrovni slovenského halového rekordu 14,21 m. "Mám zmiešané pocity," uviedla po finále Dana Velďáková. "Šieste miesto nie je najhoršie, na významnom
seniorskom podujatí som lepšie nikdy neskončila. Navyše, nikdy doteraz som v jednej súťaži nemala všetkých šesť pokusov nad 14 metrov. Na druhej strane cítim, že dnes som mala aj na lepší výkon. Myslela som na slovenský rekord."
Titul si vybojovala onedlho už 34-ročná Carlota Castrejanová zo Španielska, ktorá vo svojom treťom pokuse zlepšila národný rekord aj tohtoročný európsky jednotkový výkon na 14,64 m.
Bajčičák si na medailu počká
Sapporo (SITA) - V záverečných pretekoch 48. majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v japonskom Sappore - behu mužov na 50 km klasickou technikou s hromadným štartom obsadil Martin Bajčičák vynikajúce 6. miesto.
Bol to najlepší výsledok celej výpravy na tomto šampionáte, tridsaťročný rodák z Oravy ním vyrovnal druhý najlepší výsledok slovenského lyžiara v histórii svetových šampionátov (Ivan Bátory vo Val di Fiemme 2003 na 15 km klasickou technikou s intervalovým štartom). Lepší bol len on sám. Pred dvoma rokmi siahal v Oberstdorfe v skiatlone na medailu, nakoniec mu ostala v rukách "zemiaková", od bronzu ho delilo pol sekundy. Vtedy bolo z neho sklamanie cítiť, v Japonsku mal zo šiestej priečky veľkú radosť. Cení si šieste miesto z maratónu viac, ako štvrté zo skiatlonu? "Nie, nemyslím si, že by štvrté miesto z Oberstdorfu bolo menej cenné, ako je toto šieste zo Sappora. Vtedy som bol veľmi sklamaný, pretože som vedel, že mám na viac. Nezvládol som vtedy záver takticky, inak by som mal medailu. Tu som urobil maximum, viac sa nedalo. Svojím spôsobom ma to teší, nemusím si vyčítať, že to mohlo byť piate, štvrté, či medailové miesto. Jednoducho - nešlo to lepšie. Bol to môj strop. Šieste miesto je podľa mňa pekný výsledok. Som trpezlivý, ja si na tú medailu počkám," vravel pár hodín po pretekoch.
Nedeľné preteky boli mimoriadne náročné. Svedčia o tom aj dosiahnuté časy. Víťazný Odd Björn Hjelmeset zabehol trať o 12 minút pomalšie ako ju zvládol pred piatimi rokmi v Salt Lake City na ZOH. Tam bral za čas 2:08:41,5 bronz, teraz za 2:20:12,6 zlato. "Boli to veľmi silové preteky. Na trati nebolo miesta, kde by sa dalo oddychovať," potvrdzuje Martin Bajčičák. K tomu sa pridali aj netradičné poveternostné podmienky. "Bolo dosť teplo, v tieni plus štyri stupne, sneh bol preto veľmi mokrý. Na takýto sneh je umenie navoskovať. Veľa pretekárov prevoskovávalo tesne pred pretekmi. Dnes to bola hotová alchýmia. Našťastie počasie bolo stabilné. Musím pochváliť servis, že mi perfektne pripravili lyže. Myslím, že spomedzi štartujúcich som mal jedny z najlepších na stúpanie a aj v rýchlosti by som sa mohol porovnať so špičkou," pridal najúspešnejší slovenský bežec na lyžiach posledných sezón.
V pretekoch sa neustále držal vpredu. Držať krok s absolútnou špičkou nebolo jednoduché. "Už po dvadsiatom kilometri sa to celé začalo veľmi zrýchľovať, tí slabší začali postupne odpadávať. Po tridsiatom piatom kilometri som mal toho už aj ja dosť. Bál som sa, že aj ja stratím kontakt s čelom pretekov. Vydržal som však až takmer do cieľa. V závere som mal toho už plné zuby. Dostával som kŕče do nôh, do rúk. Silou-mocou som sa chcel udržať v čelnej skupinke, ale asi tri kilometre pred cieľom sa mi odtrhli a ja som vtedy už začal rozmýšľať skôr o tom, aby som si udržal šiestu pozíciu. Išiel som na doraz, strata napriek tomu narastala. Ešte som rozmýšľal o tom, že ak by náhodou niekto z tej skupiny padol v niektorom z prudkých zjazdov, mal by som šancu posunúť sa vyššie, ale nič také sa nestalo. Musím povedať, že som vydal zo seba všetko a šieste miesto beriem všetkými desiatimi," neskrýval spokojnosť Martin Bajčičák. Hovorí sa, že ak je dobrý koniec, všetko je dobré. Lyžiar ŠKP Štrbské Pleso však vie, že aj po Sappore mu ostal jeden nesplnený sen. "Začal som osemnástym miestom v skiatlone, keď som sa o lepší výsledok pripravil zbytočným pádom po vlastnej chybe. To ma hrýzlo na svedomí, že viem urobiť takú chybu. Potom prišla nešťastná pätnástka, kde sa s nami kruto zahralo počasie a myslím, že sme to nezvládli ani z hľadiska servisu. Všetko mi vynahradila záverečná päťdesiatka, kde servis perfektne klapol, potvrdil som, že som sa na majstrovstvá sveta dobre pripravil. Myslím, že to umiestnenie nebola náhoda," zakončil Martin Bajčičák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
