diskusii o harmonizácii daní, preto búchať sa do pŕs a tváriť sa, že nikdy, je nezmysel". To stačilo napr. Miklošovi, aby ho napichol na vidly, lebo "poškodzuje záujmy štátu". Pridal sa aj Brocka z KDH a to s argumentom, o ktorom sa dá v tejto chvíli miestoprísažne vyhlásiť, že záujmom Slovenska uškodí viac ako desať podobných výstrelov od Fica: "Slovensko má atraktívny daňový systém a je to naša konkurenčná výhoda oproti krajinám, ktoré chceme v životnej úrovni dobehnúť". Až stretnete Brocku, tak mu odkážte, že presne takto a jedine takto by slovenskí politici náš daňový systém brániť nemali.
Ficove názory na dane sú, samozrejme, menejcenné a propagovať ich môže ešte tak v teráriu, kde má publikum primeraný objem hlavy. Avšak výrok, že "v budúcnosti sa diskusii nevyhneme", nie je žiadna zrada a dá sa dokonca pokladať za slušný úhybný manéver, keďže v čeľadi eurosocialistov (kam by chcel patriť) sa nielenže diskutuje, ale harmonizácia sa schvaľuje a návrhy eurokomisára Kovácsa na zjednotenie daňových základov ležia už na stole. A pozícia súčasného ministerstva financií SR, ktoré ovláda Smer, je v tejto chvíli zamietavá. To je zatiaľ podstatné a potešujúce. Zo slovenského pohľadu bude eventuálna diskusia o harmonizácii isteže vždy škodlivá, avšak zdržanlivá póza, ktorú Fico v Bruseli nasadil, je medzi socialistami extrémna. A poplatná domácej realite, kde Smer svoju ideologickú vojnu o dane prehral a skutočne "stiahol chvost" (Mikloš). Ale doma. Akási chiméra do budúcnosti, ktorou Fico v Bruseli nadbehol socialistom, je nezáväzná a relevanciu nemá.
Samozrejme, že pozícia Smeru k daniam je vratká a nikto dnes nepovie, čo bude po Počiatkovi, až napríklad padne alebo ho to prestane baviť. Je však aj nemiestne čakať od tejto ľavice, že sa zabarikáduje na kóte, na ktorej končil Mikloš. Na to, aby sme si držali dane aspoň v stave, v akom ich máme, by mala opozícia kultivovať predovšetkým domáce prostredie, aby sa bolo o čo oprieť, až pôjde, skôr-neskôr, naozaj do tuhého. Vyskakovať na Fica, keď kdesi-čosi zahavká, je marketingový tunel do vážnej témy a hľadanie zádrapky, ako sa dostať do médií. Pre pravicu, ak na Slovensku nejaká jestvuje, by pritom nemalo byť nič prirodzenejšie, než práve teraz opekať dane na ohnisku verejného diškurzu. Programovo a neustále. Totiž: Taká príležitosť točiť tému daní ako marec (apríl, máj, jún, možno až december) 2007 sa už nikdy nenaskytne. Euforické čísla o výkone ekonomiky, ktoré chrlí Štatistický úrad, a ťaženie slovenskej koruny, na aké si naposledy trúfol Alexander Macedónsky, je historicky neopakovateľný rámec na znižovanie daní. Neopakovateľný preto, lebo očakávaný desaťpercentný rast HDP s prebytkami daňových výnosov a všeobecne komfortné prostredie s veľkou pravdepodobnosťou nevydrží na Slovensku dlho. Nielen kvôli Ficovi, aj pre externé vplyvy, ale to je iná debata. Podstatné je, že pravica, ktorá v tejto jedinečnej situácii netočí znižovanie daní ako verklík trikrát do týždňa, a to práve preto, že vie, že Ficovi nič nie je vzdialenejšie, taká pravica nech sa zruší, pretože je len atrapa, napodobenina, zlý gýč.
Nápad SDKÚ, ktorý minulý týždeň letmo nadhodil Dzurinda a teraz potvrdil Mikloš, teda znižiť o percento dane a odvody, je slabý ako čaj (pokojne o päť percent) , ale mohol by byť začiatkom akejsi tematizácie. Niežeby Zákonník práce, na ktorý preklopili svoj marketingový plán (z druhého dôchodkového piliera), nebol dôležitý. Je a veľmi, ale keby neboli leniví, tak by dokázali stihnúť aj dve paralelné kampane. Ak dane, tak znižovanie, otvárať harmonizáciu je úplne mimo kontext. V Bruseli sa nič nedeje, Kovácsov návrh zablokuje päť štátov minimálne. Rast, aký je dnes, sa však nezopakuje. Kto z tohto neurobí tému, ani neexistuje.
To sa týka aj KDH, avšak s nimi je to ešte horšie, keďže nielen rozprávajú zbytočne, ale Francúzi a Nemci ani netúžia počuť nič iného ako argument, ktorý použil Brocka. Nejde ani o to, že úplne zbytočne pletie daňové sadzby do harmonizácie, ktorá sa navrhuje len pre výpočet daňových základov. Ak ale na Slovensku budeme veselo omieľať, že naše dane sú "konkurenčná výhoda", kvôli ktorej k nám migrujú firmy z ich prostredia, tak im dávame morálny nárok na živenie témy A debatu o redukcii dotácií z eurofondov, ktoré sa predsa financujú z daní ich občanov. Politici definitívne uviazli v utilitárnej interpretácii sveta. Rovnú daň nemáme kvôli "konkurenčnej výhode", ktorá je vedľajším efektom, ale preto, lebo je jednoduchá a prospieva všetkým, čo v štáte žijú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
