v roku 1800 žili v mestách len tri percentá obyvateľov sveta, v tomto roku prekročí po prvý raz v histórii počet mestských obyvateľov počet obyvateľov, žijúcich na vidieku. Podľa odhadov OSN stúpne do roku 2030 podiel obyvateľov miest na celkovom počte obyvateľov sveta na 61 %. To znamená, že v mestách bude v spomenutom roku žiť približne päť miliárd ľudí, zatiaľ čo dnes sú to tri miliardy. Pre najväčšie mestá sveta sa vžil názov megamestá. Tieto megamestá zväčša prerastajú cez oficiálne hranice miest a vytvárajú obrovské mestské oblasti s počtom obyvateľov ďaleko prevyšujúcim desať miliónov. Pritom len niekoľko z 20 najväčších megamiest s počtom obyvateľov nad 10 miliónov leží v rozvinutých krajinách, zvyšok je v rozvojových alebo tzv. tranzitných krajinách, teda krajinách, ktoré sú zatiaľ na rozhraní rozvojových a rozvinutých krajín. V roku 2015 bude v týchto megamestách žiť 350 miliónov ľudí. Napriek tomu, že život v megamestách sa nezaobíde bez problémov, sú tieto mestá obvykle hnacím motorom ekonomiky príslušnej krajiny. Napríklad mestá Paríž, Bangkok, Mexiko City, Buenos Aires, Seoul či Tokio generujú dnes od 30 % do 50 % hrubého domáceho produktu príslušnej krajiny. Ktoré megamestá sú najväčšie na svete? Podľa najnovšej štatistiky, ktorá uvádza údaje za rok 2003, je najväčším megamestom na svete japonské Tokio, v ktorom žije 35 miliónov ľudí (ide o počet ľudí, ktorí žijú v celej súvislo zastavanej tokijskej oblasti, nie len priamo v hraniciach mesta). Možno spomenúť, že celá metropolitná tokijská oblasť zaberá plochu 13 100 štvorcových kilometrov, čo je približne tretina plochy Slovenska. Tokijská oblasť generuje 40% japonského hrubého domáceho produktu. Počet obyvateľov tejto najväčšej mestskej oblasti na svete bude rásť už len nepatrne, ato podľa odhadov na 36,2 milióna ľudí v roku 2015. Na druhom mieste rebríčka svetových megamiest je oblasť New Yorku s 21,2 milióna obyvateľmi. Aj táto mestská aglomerácia bude rásť už len nepatrne, takže do roku 2015 sa jej počet obyvateľov zvýši na 22,8 milióna. Oblasť New Yorku prispieva k americkej ekonomike necelými desiatimi percentami. Na treťom mieste je juhokórejská aglomerácia Seoul-Incheon, v ktorej žije 20,3 milióna obyvateľov. Predpokladá sa, že tento počet narastie do roku 2015 na 24,7 milióna, čím by sa táto mestská aglomerácia dostala na druhé miesto svetového rebríčka. Polovica juhokórejského hrubého domáceho produktu (HDP) sa vytvára v oblasti Seoul-Incheon. Na ďalšom mieste je Mexiko-City s počtom 18,7 mil. obyvateľov, pričom do roku 2015 by to malo byť 20,6 milióna. Hlavné mesto Mexika sa na mexickom HDP podieľa 40 %. Na juhoamerickom subkontinente je najväčšou mestskou aglomeráciou Sao Paulo s 17,9 mil. obyvateľmi. V roku 2015 bude v tomto meste a jeho bezprostrednom okolí žiť okolo 20 miliónov ľudí. Štvrtina brazílskeho HDP sa vytvára v oblasti Sao Paula. Na šiestom mieste svetového rebríčka megamiest je indický Mumbai (kedysi sme toto mesto nazývali Bombaj), ktorý má 17,4 mil. obyvateľov. Mimoriadne silné urbanizačné trendy v Indii povedú k tomu, že do roku 2015 stúpne podľa odhadov počet obyvateľov Mumbai o celých 30 %, a to na 22,6 milióna. Oblasť Mumbai prispieva 15 % k indickému HDP. Oblasť Los Angeles je svojou rozlohou 14 000 štvorcových kilometrov považovaná za najväčšiu mestskú aglomeráciu na svete (Košický kraj má rozlohu 6 753 štvorcových kilometrov). V tejto aglomerácii žije 16,4 mil. obyvateľov, pričom za osem rokov by sa ich počet mal zvýšiť na 17,6 mil. Indické hlavné mesto Dillí (kedysi Delhi) má dnes 14,1 mil. obyvateľov, ale v roku 2015 by to malo byť až 20,9 mil., čo predstavuje nárast o 48 %. Značný nárast v uvedenom časovom rozpätí zaznamená aj filipínska metropolitná oblasť Manila-Quezon, korej počet obyvateľov by mal z dnešných 13,9 milióna narásť na 16,8 mil. Táto oblasť generuje 30 % filipínskeho HDP. Tretím indickým megamestom je Kalkata s 13,8 mil. obyvateľov. V kalkatskej aglo

Výskumné inštitúcie GlobeScan a MRC McLean Hazel vykonali nedávno s podporou firmy Siemens unikátny prieskum v spomenutých 25 najväčších svetových megamestách. Pracovníci spomenutých inštitúcií položili 525 významným pracovníkom (miestni politici, vedúci pracovníci mestských úradov, podnikatelia, novinári, vedeckí pracovníci atď) spomenutých miest otázky, týkajúce sa hlavných problémov (megaproblémov) pri rozvoji veľkomiest. Zo získaných odpovedí vyplýva, že v skúmaných mestách má najväčšiu prioritu riešenie dopravných problémov. Centrálnym ekologickým problémom veľkých miest je znižovanie znečisťovania ovzdušia. Zaujímavý poznatok je, že v rozvojových krajinách sú politici ochotní kvôli ekonomickému rozvoju miest ustúpiť aj z požiadaviek na zlepšovanie životného prostredia. Ďalším zaujímavým poznatkom je to, väčšina opýtaných verí, že privatizácia infraštruktúry (zásobovanie vodou a elektrinou, zdravotná starostlivosť) zlepší jej efektívnosť. Za veľmi dôležité sa považuje aj zlepšenie riadenia (manažérovania) mesta, čo má podľa niektorých väčší význam ako prideľovanie ďalších finančných zdrojov.