kovov. V tomto prostredí rastie vzácny "kokšovský" dub, ktorý pre jeho kvalitné drevo v minulosti vyvážali do Švédska a iných krajín na stavbu lodí.

Dubník sa nachádza juhovýchodne asi 40 km od Prešova neďaleko obce Červenica. Od rímskych čias sa v opálových baniach ťažil opál a bolo to donedávna jediné nálezisko na svete. Ťažba tam pretrvávala do konca 19. storočia a začiatkom 20. storočia začala upadať. Viedli k tomu mnohé dôvody a veľkú úlohu zohrali nové a výnosnejšie náleziská opálov na austrálskom kontinente. V súčasnosti sa robia opatrenia na obnovu a oživenie ťažby vzácneho opálu v Slanských horách v okolí Dubníka.

Krásu dubníckych opálov obdivovali už starí Rimania a neskôr aj iné národy sveta. Existuje jedna historka podľa ktorej istý rímsky senátor sa radšej vzdal svojho postavenia v Ríme a odišiel do vyhnanstva, len aby nemusel odpredať svoj krásny opál z Dubníka vtedajšieho cisárovi Marcovi Aureliovi.

Židov potok preteká cez Žehňu

V Slanských horách si našli svoje útočište Kelti, naši starí predkovia Slovania aj mnohé iné civilizácie, ale chýbajú o tom hodnoverné archeologické a historické podklady. Nachádzajú sa tam aj vzácne historické pamiatky z obdobia šírenia kresťanstva, formovania Uhorska, ale aj z druhej svetovej vojny.

Vráťme sa krátko do obdobia na rozhraní letopočtov. Rimania vládli Židom od 60. rokov pred n. l. Židia sa chceli zbaviť nadvlády okupantov a šesť rokov pred n. l. došlo k povstaniu Židov pod vedením Judáša z Galiley, ktorý týmto protestoval proti Rímu, že požaduje platiť dane a krajina patrila Židom. Najväčšie povstanie sa odohralo v 70. rokoch prvého storočia, keď Rimania obliehali Jeruzalem a zo slávneho židovského chrámu sa zachoval len západný múr. Došlo k diaspore - rozptýleniu Židov po vtedajšom svete. Niektorí si našli svoje útočište aj v našom okolí.

Vráťme sa znova do Slanských vrchov pri Prešove, do lesa nad dedinu Abranovce, ktorá je od Prešova vzdialená len 5 km. Obec má pravdepodobne svoj názov odvodený od osobného mena "Abraham". V katastri tejto obce vyviera "Židov potok", ktorý preteká cez obec Žehňu, osadu Dúbravu a pri Drienove po ľavej strane sa vlieva do Torysy. Z pravej strany Židovho potoka, od Prešova sa mala vybudovať postupne usadlosť s náplňou, akú neskoršie nadobudol Prešov. Aj názov usadlosti mal byť "Židov potok". Od uvedeného zámeru sa upustilo a postupne zanikla osada rovnakého názvu. Pri Abranovciach sa nachádza dedina Žehňa, ktorej názov sa odvodzuje od pochovávania mŕtvych spaľovaním - žehňom. V katastri obce Abranovce sa nachádza aj stará lokalita s názvom Dzeduchovské.

Je Raslavkameň kultový?

Od kostola v Abranovciach vedie do lesa cesta a po polhodinovej pešej túre prídeme k tajomnému kameňu, ktorý ľudia už dávno pomenovali "Raslavkameň". Každého návštevníka zaujme svojou podobou. Má podobu ľudskej hlavy - lebky s jamkami očí, úst, nosa a podobou brady a čela, či uší. Má elipsovitý tvar. Niektorí ľudia mu pripisujú rôzne vlastnosti. Vraj vyžaruje do okolia zvláštne fluidum a považujú ho za kultový kameň starej civilizácie. Vraj symbolizuje nekonečnosť, stálosť, nezničiteľnosť v časovom priestore a pod. Iná skupina ľudí predpokladá, že pod ním môže byť pochovaná nejaká významná osobnosť, ktorá mala vynikajúce vlastnosti a preto bol vrátený do lona Matky Zeme. Existovali v minulosti kmene, ktoré uctievali kult hlavy, ale o tejto problematike sa nebudem zmieňovať. Každého niečím dokáže zaujať a preto sa stal nositeľom duchovna. Kameň si tam leží v tichom lesnom prostredí v lokalite Dzeduchovské. Skutočnú pravdu o ňom sa už nikdy nedozvieme.

Raslavkameň zaujal ľudí už dávno a dokonca pred sto rokmi o ňom napísal františkánsky mních z Nižnej Šebastovej povesť. Mních pochádzal zo Skalice na Záhorí, volal sa Jozef Pospech. Jeho rehoľné meno bolo Kapistran. "V Šarišskej stolici nachodí sa v ruinách hrad Bodoň. Sú to pravdepodobne pozostatky českého rytierskeho hradu. Býval tu, vraj kedysi rytier Raslav, ktorý ačpráve mal peknú ženu, držal si milenku v Prešove. Za to pri jednej príležitosti milostného výletu, následkom trestu božieho, v lese, poniže hradu Bodoň skamenel a tak vznikla Raslavskala," napísal Kapistran. Existujú aj ďalšie povesti a o tento skvost sa intenzívne zaujímal Ing. Ján Ducar z Prešova.

Tamojší ľudia sa k Raslavkameňu správajú s úctou. Z neďalekého potôčika prinášajú vodu a nalievajú ju do jamiek a potom si s ňou natierajú oči. Nechávajú tam rôzne milodary - lyžice, peniaze, kusy odevu a dievčatá aj kader vlasov, previazaný stužkou.

Hrad Bodoň

Hrad Bodoň sa nachádza v hlbokých lesoch nad Sigordom v nadmorskej výške 868 m. Bol postavený po tatárskom vpáde do Uhorska. Je situovaný na andezitovom obrovskom brale a pomenovanie dostal od majiteľa Boduňa, ktorý pravdepodobne pochádzal z vetvy Abovcov a od nej sa potom odvíjali v Šarišskej a iných stoliciach ďalšie rody. Keďže vrchol lesa má podobu makovice, nazývajú ho aj Makovický hrad. Podľa historických dokumentov jeho potomkovia ho pre nezhody skoro opustili a usadili sa v okolitých dedinách. Kráľ Žigmund Luxemburský ho v roku 1435 predal Žigmundovi z neďalekého panstva Ploské. Je pravdepodobné, že po príchode bratríkov v druhej polovici 15. storočia sa ho zmocnili a využívali pre svoje účely. Preto má aj slovanský názov uvedená skala a aj rytier bol považovaný za českého rytiera.