vojenské uniformy s množstvom šnúr, prámikov, gombíkov, alebo odev našich zemanov v Uhorsku. Profesor Jur Palkovič (1769 - 1850) vzdelanec zemianskeho pôvodu je portrétovaný v kabátci, bohato vpredu ozdobenom šnúrkami a prámikmi. Štúr, ktorý sa mal stať jeho nástupcom, má už striedmejšie ozdobený odev lemovaním. Ľudový odev hýril pestrosťou stužiek a šnúrok u žien a bez prámikov na gatiach sa nezaobišli ani muži. Kroje si šili na vidieku sami a o ozdobení dnes by sme povedali galantérii, sa starali pramikári. Dopyt bol veľký a mali čo robiť, aby ho uspokojili.
Pramikárstvo, či šnúrkárstvo bolo remeslo a malo aj svoje cechy. Pramikári vyrábali prámy (šnúry) na ozdobovanie a lemovanie rôznych častí odevov, ale aj šnúrky do topánok, knôty do sviečok, tiež gombíky. Gombičkári si mohli pre vlastnú potrebu vyrábať prámy. Gombíky vyhotovovali z rôzne skrúcaných šnúrok z vlny alebo hodvábu. Prámy boli najčastejšie vyrobené tiež z vlnenej a hodvábnej priadze, pre honosné odevy kombinované so zlatou a striebornou, podľa dobovej módy, kedy odev bol nákladnou záležitosťou.
Prámy, šnúry, knôty vyrábali na našom území v bývalom Uhorsku v 16. - 18. storočí v asi tridsiatich prámikárskych dielňach. Cechy prámikárov boli na východnom Slovensku v Bardejove, Levoči, Prešove. najstarší cech bol založený r. 1622 v Bratislave spolu s majstrami z Trnavy, Pezinka a Modry (V Modre bolo najviac prámikárov), na strednom Slovensku boli prámikári v B. Bystrici. V prvej polovici 19. storočia sa stala významným strediskom tohto remesla Rimavská Sobota a tam sa dielne udržali najdlhšie, aj počas továrenskej výroby začiatkom 20. storočia, kedy na našom území pracovalo r. 1910 vyše 370 robotníkov. Ešte v roku 1930 vyrábalo prámy v siedmich živnostenských firmách 150 pracovníkov. Po 2. svetovej vojne boli znárodnené.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
