Popolušky, Pyšnej princeznej, Supermana, bez ohľadu na to, či sa nám taká úloha páči alebo nie. Niekedy ju musíme prepísať, ale s pomocou kvalifikovaného znalca ľudských duší.
Škola "naša rodina"
Pedagógia majú pre svoju profesiu odbornú kvalifikáciu a k svojim zverencom pristupujú pripravení. Kvalifikáciu "rodič" získame ako samoukovia a tým, čo nás naučili naši rodičia v škole zvanej "naša rodina". Rovnako sa učíme žiť v partnerskom vzťahu. Životný scenár máme dopísaný okolo piateho roku a už vtedy sa vie, ako budeme hodnotiť v dospelosti seba s svoje okolie.
Harmonická spolupráca
Človek by mal dozrieť v 25. - 30. rokoch, kedy by mal rámcovo tušiť, odkiaľ prišiel, koho a prečo stretol a kam ide. V tom období už jeho správanie riadi trojica: Rodič - Dieťa - Dospelý. Postoje rodičov sme prijali zvonku, prejavy dieťaťa v nás zostali z detstva a dospelý má z nich obidvoch vyberať tie najvýhodnejšie. U dospelého človeka by mala táto trojica harmonicky spolupracovať, dopriať mu radosť a hravosť, ale popri tom zachovať aj potrebnú dávku zodpovednosti. A teraz sa zamyslite nad tým, či nie je to tak aj u vás, že niekedy vašu osobnosť ovládne Rodič s palicou či dlaňou, inokedy zurvalé Dieťa, ktoré sa v hysterickom záchvate hodilo o zem, kým Dospelý sa bezmocne uchýlil do kúta.
Čo v detstve zasejete...
Dobrý životný scenár s hlavnou úlohou optimistu dokáže napísať rodič, ktorý rozumie sám sebe, má jasné životné ciele, umožní dieťaťu prežívať jeho pocity a odmietnuť nevhodné požiadavky, rozlišovať nevýhodné a nevhodné vzorce správania. Potom človek v živote nepodlieha negatívnym myšlienkam a vyžaduje všetko, čo život prináša.
Do dospelosti si odnášame aj postoje rodičov voči sebe. matka, ktorá ustavične tvrdí, že všetci chlapi sú naničhodníci, sa postará tak o to, aby sa scenár jej dcéry hemžil podobnými mužmi, kým syn úlohu naničhodníka možno perfektne zahrá. Alebo sa za príslušnosť k opovrhovanému pohlaviu bude nenávidieť, stratí predstavu o tom, ktoré vlastnosti sú dobré a celý život premárni štylizovaním sa do úlohy "svätuškára", čo sa podľa odborníkov môže prejaviť workoholizmom alebo depresiami. Pre dieťa je niekedy ťažké sa stotožniť s rodičmi, nájsť dobrý vzťah k svojmu aj k opačnému pohlaviu a po každej stránke dozrieť. A je z neho pesimista.
Ako z kola von?
Niekomu stačí, ak časom nájde spoločnú reč s rodičmi a otvorene sa vie porozprávať o tom, ako prežíval svoje detstvo. Na základe vlastných výchovných kopancov na svojich deťoch si uvedomí, že rodičia mnohé veci robili v dobrej viere a odpustí im. Často musí pomôcť psychoterapia, odvaha a odhodlanie zo scenára vyškrtnúť slabé miesta a nahradiť ich vsuvkami, ktoré majú čo povedať. Ak to neurobíme, budeme tú biednu úlohu hrať celý život. Je na zamyslenie, čo zasejeme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
