listy, ktoré sa pripravujú napríklad ako špenát, patrí medzi listovú zeleninu. Jesť sa dajú aj šťavnaté stonky, ktoré možno upraviť podobným spôsobom ako špargľu.
Táto rastlina je bohatá na minerálne soli, zvlášť na draselné, vápenaté, fosforečné a železité, karotén a vitamíny skupiny B. Listy a výhonky portulaky obsahujú veľké množstvo osviežujúcej šťavy, ktorá má mierne čistiace vlastnosti. Napomáha tráveniu. Čerstvá portulaka alebo jej šťava pomáha pri zápaloch sliznice žalúdka, pri chorobách pečene, kašli, oslabení organizmu, nízkom krvnom tlaku, nespavosti a má močopudné účinky. Vysoká biologická hodnota portulaky sa prihovára za jej popularizáciu a to tým skôr, že jej pestovanie nie je ťažké.
Krátka doba vegetácie
Obdobie vegetácie portulaky je krátke a kolíše od 25 do 60 dní. Má vysoké nároky na teplo. V teplom a dlhom lete je úroda väčšia a kvalitnejšia. Počas dlhého leta môžeme portulaku vysievať opakovane. Semienka portulaky potrebujú na vyklíčenie vysokú teplotu; najlepšie klíčia pri teplote 20 až 30 °C. Rastlina potrebuje tiež veľa vody. Počas sucha rastie pomaly a dáva slabú úrodu horšej akosti.
Predsejbové hnojenie
Najlepším stanovišťom na pestovanie portulaky sú žírne, rýchlo sa zohrievajúce pôdy, schopné udržať vlhkosť. Portulaka nie je citlivá na nijakú predplodinu a v podstate sa môže pestovať po akejkoľvek rastline. Minerálne hnojenie treba uskutočniť ešte pred sejbou. Orientačné dávky troch základných minerálnych zložiek: 50 až 70 kilogramov dusíka, 50 až 70 kilogramov fosforu a 160 až 180 kilogramov draslíka na hektár. Vždy by sme ale mali dať urobiť rozbor pôdy a na jeho základe stanoviť presné dávky hnojív.
Od mája do júla
Termín výsevu portulaky zeleninovej sa začína v máji a môže trvať až do konca júla. Semená vysievame najčastejšie do radov na každých 25 až 30 centimetrov, neprikrývame ich zemou, len ich zatlačíme (na menších plochách rukami, na väčších valcovaním). Na hektár vysievame asi 10 kilogramov semien.
Odrezávanie listov a stoniek
Ošetrovanie portulaky spočíva v odburiňovaní, opatrnom kyprení zeme medzi radmi a zavlažovaní počas sucha. Úrodu môžeme zberať od júna do septembra. Dva až trikrát počas vegetačného obdobia odrezávame stonky a listy, najlepšie zavčas rána. Odstrihnuté rastliny treba prisypať tenkou (1- až 1,5-centimetrovou) vrstvou kompostovej zeme. V takýchto podmienkach stonky aj listy rýchlo dorastajú. Priemerná úroda predstavuje 22 až 26 ton na hektár. Portulaku zeleninovú môžeme pestovať aj pod strechou. Do skleníka ju môžeme vysievať po celý rok. Rastlinky treba systematicky polievať a skleník dobre vetrať. Táto zelenina sa nehodí ani na veľmi krátke skladovanie a hneď po zbere ju treba skonzumovať.
Egyptské korene
Čo sa týka pôvodu tejto rastliny, stretnúť sa možno s rôznymi údajmi. Niektoré pramene udávajú, že pochádza z Európy (z Grécka) či z Ázie (z Číny aj z Himalájí) a poznali ju už v starovekom Egypte. Podľa iných portulaku pestovali severoamerickí indiáni na náhorných plošinách a vo veľkej kotline medzi radmi kukurice.
Jej stonky dosahujú výšku 5 až 10 centimetrov, sú vidlicovito rozvetvené, plazivé, ukončené kvetom. Listy sú rovné a úzke, mäsité, lesklé. Kvety majú priemer 2 až 3 centimetrov a majú rôzne pastelové farby - od bielej po tmavofialovú (portulaka mnohokvetá) alebo žlté (portulaka zeleninová). Je známych okolo sto druhov portulaky, rozšírených v suchých tropických a subtropických oblastiach. Včely majú tiež veľmi rady túto rastlinu a rady ju opeľujú.
Autor: Dr. Ing. Robert ROSA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
