paláce, hrady, zámky, divadlá i verejné budovy sú miesta, kde sa ľudia schádzajú, a na zbližovanie ľudí slúžia aj mosty a svojím spôsobom nakoniec aj letiská. Naproti tomu stavba, ktorú predstavíme v dnešnej časti nášho seriálu, patrí medzi tie druhy stavieb, ktorých cieľom je ľudí rozdeľovať, resp. chrániť jednu skupinu ľudí pred inou skupinou.
Veru, ťažko si predstaviť, že by múr mal inú funkciu než funkciu rozdeľovania či oddeľovania ľudí. Naši novozhohatlíci si okolo svojich panských sídiel stavajú vysokánske múry, občanov Berlína donedávna rozdeľoval hádam najznámejší múr na svete, a ani stavanie múrov na území Izraela neprispieva k zbližovaniu komunít, žijúcich na území spomenutého štátu. Za múr možno považovať aj hradby okolo miest, ktoré mali ochrániť mesto pred jeho dobytím nepriateľskými vojskami. Za najväčšie hradby na svete možno považovať Veľký čínsky múr (niekedy nazývaný len Veľký múr či Čínsky múr).
Je to najdlhšie dielo, postavené ľudmi
Veľký čínsky múr je sústava opevnení, ktoré sa tiahnu naprieč severnou Čínou a ktoré sazačali stavať už pred naším letopočtom. Múr mal ochrániť Čínu pred vpádmi mongolských a neskôr mandžuských kmeňov. Mohutný múr v takej podobe, ako ho poznáme dnes, sa tiahne cez hory a údolia od Žltého mora, pozdĺž púšte Gobi až po Čchiajukanský priesmyk. Tento múr bol vybudovaný najmä za vlády dynastie Ming, a to v období od konca 15. storočia do začiatku 17. storočia. Nejde však o prvý múr na severe Číny. Už v tzv. období bojujúcich štátov, ktoré trvalo približne od 5. do 3. storočia pred naším letopočtom si znepriatelení čínski vládcovia opevňovali svoje územia valmi zo zeminy a kameňov. Rozhádané kniežatstvá dobyl a v roku 221 pred n.l. (tak trochu násilím) zjednotil Čchin Š-chuang-ti, ktorý sa tak stal prvým čínskym cisárom. Mimochodom, meno Čchin dalo názov celej Číne (aj keď v angličtine sa spomenutý cisár nazýva Qin a krajina China). Čchin nariadil zbúrať časti pôvodných valov, ktoré sa tiahli pohraniciach teraz už zjednotených kniežatstiev, a nariadil výstavbu nového múru. Hlavnou úlohou nového múru, do ktorého sa začleňovali aj úseky pôvodných valov, bola ochrana nového cisárstva pred kočovnými mongolskými kmeňmi. Výstavbou múru poveril cisár svojho najúspešnejšieho generála Meng Tiana. Pretože preprava veľkého množstva stavebného materiálu predstavovala v tých časoch temer neriešiteľný problém, múr sa staval z materiálov, ktoré boli k dispozícii na konkrétnom mieste výstavby. V horských oblastiach sa na stavbu múru používali najmä kamene, v nížinách sa múr staval ubíjaním zeminy do pripraveného debnenia. Na stavbe múra pracovali väzni, miestni roľníci i vojaci, ktorí po skončení bojov už neboli potrební pre vojenské účely. Dnes už nikto nespočíta, koľko ľudí pri výstavbe múra zahynulo. Niektoré pramene uvádzajú jedného mŕtveho na jeden meter múru. Múr pokladajú aj a najväčší masový hrob sveta, pretože mŕtvych robotníkov pochovávali pod základy stavby. Cisár Wu-ti (140 86 pred n.l.) dal múr predĺžiť smerom na severozápad, aby pred kočovnými bandami ochránil významnú hodvábnu cestu. Po roku 220 (už nášho letopočtu) sa múr prestal opravovať a okolo roku 1004 boli stavebné práce úplne zastavené. Čoskoro sa ukázalo, že múr nedokáže zabrániť nájazdu útočníkov. V 13.storočí múr prelomili Mongoli, ktorí v roku 1280 prevzali vládu nad Čínou. Už v roku 1215, po štyroch rokoch obliehania múru, dobyli Mongoli Peking. Vo výstavbe múru, už v podobe, v akej sa zachoval (aspoň sčasti) dodnes, začali opäť až panovníci dynastie Ming, a to po vyhnaní Mongolov. Táto dynastia vládla Číňanom v rokoch 1368 až 1644. Pri výstavbe nového resp.spevňovaní už existujúcich častí múru sa opäť používal najmä materiálov z miestnych zdrojov. Vnútorná časť múru z ubitej zeminy a kamenia bola obmurovaná kamennými doskami alebo pálenými tehlami, ktoré sa spájali maltou z vápna a lepkavej ryže.V blízkosti Pekingu sa pri výstavbe múru používal vápenec, na iných miestach aj veľmi odolný granit. Parametre múru sú v rôznych jeho častiach rôzne. Údaje o jeho šírke a výške sa podľa prameňov líšia, obvykle sa uvádza výška 6 až 10 metrov (na niektorých miestach je vraj vysoký až 10 m), šírka na úrovni terénu je 7 až 8 m, v korune je šírka 5 6 m. V pravidelných intervaloch, obvykle po niekoľko sto metroch, sú na múre postavené veže, ktoré slúžili ako pozorovacie a signalizačné stanovištia a skladiská zbraní. Na odovzdávanie správ medzi vežami sa používali dymové signály (pálil sa silno dymiaci vlčí trus). V období dynastie Ming znamenal jeden dymový signál prítomnosť sto nepriateľských vojakov, dva signály znamenali 500 vojakov a tri signály oznamovali, že sa blíži viac než tisíc útočníkov. Celkový počet veží sa odhaduje na 25 000. Vrchol múra slúžil aj ako dôležitá komunikácia, slúžiaca najmä na presuny vojsk. Ani veľký múr však nezabránil ďalšiemu dobytiu Číny, tentoraz mandžuskými nájazdníkmi. Mandžuovia však v skutočnosti "neprerazili" múr, pretože cestu k dobytiu Pekingu im v roku 1644 otvoril jeden z "neposlušných" generálov mingskej dynastie, ktorej vláda
Akú dĺžku má Veľký čínsky múr?
Pravdu povediac, presnú odpoveď na túto otázku zrejme nepozná nikto. V literatúre sa uvádzajú úaje od 4 000 km do 6 700 km. Priama vzdialenosť medzi obomi koncovými bodmi múru je síce "len" 2 450 kilometrov, ale múr je veľmi kľukatý a má mhoho odbočiek i paralelných vetiev, ktoré možno tiež zarátať do jeho celkovej dĺžky. Samotní Číňania nazývajú svoj múr Wan-li čchang-čcheng, čo doslova znamená múr dlhý desaťtisíc li (li je stará čínska dĺžková miera, ktorá má približne 644 m). To by znamenalo, že múr je dlhý okolo 6 400 km. Pretože však výraz desaťtisícje v čínštine synonymom pre nekonečné množstvo, možno čínsky názov múru preložiť aj ako "nekonečne dlhý múr". Mnohé časti čínskeho múru sa v súčasnosti rozpadávajú a na niektorých miestach boli kvôli výstavbe dokonca odstránené. Na niektorých miestach múru sa objavili aj grafiti. Turisti môžu navštíviť niekoľko zreštaruovaných častí múru, a to najmä v blízkosti Pekingu. V roku 1987 bol Veľký čínsky múr zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Možný rámček
Vidno Veľký čínsky múr z vesmíru?
Odpoveď na túto otázku je zložitá a do určitej miery kontroverzná. Populárna a nie veľmi presná odpoveď znie, že Čínsky múr je jediným dielom človeka, ktoré vidno z vesmíru. Samozrejme, že múr vidno napríklad na radarových snímkach, urobených z paluby amerických raketoplánov. Astronaut William Pogue tvrdí, že videl múr pomocou ďalekohľadu, ale voľným okom. Podľa astronauta Gene Cernana, ktorý má slovenský pôvod, možno múr vidieť voľným okom z obežnej dráhy, ktorá je vo výške 160 až 320 km nad zemským povrchom. Vedecký astronaut Ed Lu, ktorý pôsobil na palube medzinárodnej vesmírnej stanice ISS, povedal, že múr je menej viditeľný ako mnohé iné objekty, pričom treba presne vedieť, kam sa dívať. Leroy Chiao, astronaut čínskoamerického pôvodu, urobil z ISS fotografiu múra. Čínsky astronaut Yang Liwei povedal, že múr vôbec nevidel. Tieto pomerne rozporuplné informácie naznačujú, že to, či Veľký čínsky múr z nízkej obežnej dráhy okolo Zeme vidno alebo nie, závisí najmä na podmienkach pozorovania a na smere osvetlenia (šikmé svetlo predlžuje tiene a môže tak prispieť k lepšej viditeľnosti múru).
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
