fascinovať jedna vec: Slovensko vyzerá v širšom "visegrádskom" regióne doslova ako oáza pokoja a mieru. Je to jav skutočne zarážajúci a už zrelý na bádanie sociológov a politológov. Pravda, keby tu nejakí boli...
Základná vec, ktorá kole oči, je tá, že konflikty a témy veľkej politiky v Poľsku a Maďarsku lámu verejnosť v kĺboch a roznecujú atmosféru, ktorá síce má ešte ďaleko do občianskej vojny, ale dosť znakov akejsi spoločenskej rebélie. Politika je pod obrovskou spätnou väzbou, ktorá determinuje kroky a výroky aktérov. Včera boli v Budapešti v pohotovosti tisíce policajtov, vrátane posíl pozvážaných z vidieka, len preto, lebo sa oslavoval štátny sviatok. Opozícii a koalícii sa podarilo tak roztrhnúť spoločnosť, že tri týždne pred 15. marcom išiel politický diškurz len o tom, či polícia dokáže udržať elementárny poriadok. Po prevalení nahrávky premiéra Gyurcsánya, že "klamal ráno, večer i v noci", hovorí opozícia o delegitimizácii vlády a "nastolení skutočnej demokracie", pričom vôbec nebrzdí sympatizantov volajúcich po novej ústave a "novej Maďarskej republike".
Tu je spoločný menovateľ s Poľskom, kde však po zúčtovaní s "treťou republikou", teda tou, ktorá vznikla po páde komunizmu, nevolá ulica, ale prezident a premiér bratia Kaczynskí. Niežeby sa mýlili v tom, že postkomunistické elity, ktoré sa udržali pri moci po dohodách pri okrúhlych stoloch (Kwaniewski, Miller, Oleksy), sa ukázali ako skorumpovaná banda zrastená s mafiami a tajnými službami (čo transformované vôbec neboli). Avšak nástroje, ktorými pristúpili Kaczynskí a ich čudná koalícia k budovaniu "štvrtej republiky", vyvolávajú spoločenské vzbury a nie je isté, či to Poľsko v zdraví ustojí. Proti lustračnému zákonu, ktorý vošiel včera do platnosti, ohlasujú "občiansku neposlušnosť" rôzne profesie (teda časti) a vrstvy. Ide o najplošnejšiu normu svojho druhu v postkomunistickom bloku, neporovnateľnú s ničím, čo doteraz bolo kdekoľvek prijaté. O osvedčenia o (ne)spolupráci s tajnou políciou musia požiadať do jedného mesiaca ľudia asi z 50 (!!) rôznych profesií. Vrátane novinárov, profesorov, učiteľov stredných škôl. Otázka, či akákoľvek republika, tretia, štvrtá alebo osemnásta, má právo ísť vo vymáhaní morálnej bezúhonnosti za hranicu politikov a štátnych (eventuálne "verejnoprávnych") zamestnancov, je absolútne legitímna, avšak skôr, než na ňu odpovie poľský ústavný súd, môže naozaj dôjsť k vážnym spoločenským otrasom. Pre nás na Slovensku je akosi evidentné, že o Sokolovi môžeme písať a dokonca sa nad ním aj morálne pohoršovať, ale štát akosi nesmie po cirkvi požadovať, aby dala prelustrovať svojich arcibiskupov. Na veci nič nemení, že napr. šéfredaktor novín s pozitívnou lustráciou nemusí z funkcie odstupovať, len zverejniť svoj "nález". (Odstúpenie a zákaz činnosti až na 10 rokov predpisuje zákon ako "sankciu", keď sa neprizná.) Je úplne jasné, že rozšírenie eštebákov na akadémii vied, v médiách, na vysokých školách (atď, atď.) nie je výhra, ale veľký jackpot nie je ani štát, ktorý predpisuje morálnu kvalifikáciu na posty v inštitúciách, firmách a občianskych združeniach, do ktorých ho nič nie je. Slovenský zákon, ktorý nariaďuje sprístupnenie dokumentov represívnych orgánov, avšak necháva každému na slobodné rozhodnutie, že ako sa k tomu-ktorému lustrátovi postaví, je oveľa lepší. Až na to, samozrejme, že ochrana verejných funkcií sa má riešiť obligatórne...
V Česku pouličné nepokoje zatiaľ nehrozia (protestuje sa len proti radarom), avšak neuveriteľná šnúra politických škandálov, ktoré ťahajú, tento vývoj buď zlomí, alebo povedie, naopak, k totálnej apatii a odcudzeniu sa verejnosti od politiky. Korupciu okolo Gripenov, ktorá kulminovala pred dvomi týždňami, už dávno prekryla tiež korupčná aféra podpredsedu vlády Čunka. Trestné stíhanie začalo súčasne s jeho vstupom do vlády a hoci už niet nikoho okrem jeho rodnej strany, kto by bol tej mienky, že nemá odstúpiť, jeho zotrvávanie vo funkcii po dvoch mesiacoch v tejto situácii je zrejme ďalším z rekordov, ktorý česká politika zlomí. Škandál totálne kompromituje vládu. Nielen jej pekné reformné plány, ale najmä odhodlanie zamiesť s nepredstaviteľným svinčíkom, ktorý zanechali bývalé sociálnodemokratické garnitúry.
Slovensko sa vznáša skutočne v akomsi inom vesmíre. Dve paralelné a veľmi podobné obvinenia premiéra, že si ho "kúpil Kaddáfí" za akýsi biznis s lietadlami (europoslanci), a že "vymenil letisko za členstvo u eurosocialistov" (poslanec Kubovič) vyšumia do troch dní, kým u susedov by rozpútali investigatívne dostihy. Či sa pohybujeme iným smerom, alebo sme iba v štádiu povestného ticha pred búrkou, sa ešte uvidí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
