ukazujú, že tieto teploty postupne stúpajú. To sme v podstate pocítili takpovediac na vlastnej koži túto zimu, ktorá bola rekordne mierna (aj keď z dlhodobého hľadiska jedna takáto zima nemusí nič znamenať). Otepľovanie sa výrazne prejavuje aj
v polárnych regiónoch našej Zeme. Ľady, pokrývajúce oceán v oblasti Arktídy (teda v oblasti severného pólu), pomaly ustupujú a vedci sa dokonca domnievajú, že v nie tak vzdialenej budúcnosti sa môže stať, že v letnom období nebude Arktída vôbec pokrytá ľadom. V oblasti južného pólu, teda v Antarktíde, dochádza zase k masívnemu odlamovaniu ľadovcovej vrstvy, pokrývajúcej antarktickú pevninu. Topenie antarktických i arktických ľadovcov a ľadovej pokrývky oceánov sa už teraz prejavuje malým nárastom hladiny svetových oceánov. Dlhšie trvajúce globálne otepľovanie môže viesť k podstatne väčšiemu zvýšeniu hladiny oceánu, čo by malo katastrofálne následky pre niektoré silne zaľudnené oblasti na pobrežiach morí a oceánov. Zatiaľ však vedci nemajú podrobné a presné údaje o skutočnej miere znižovania hrúbky ľadovej pokrývky polárnych oblastí našej planéty. Takéto údaje mala získavať družica CryoSat, ktorú vyvinula Európska agentúra pre výskum vesmíru (ESA). Vypustenie tejto družice 8.októbra 2005 sa však nepodarilo, pretože krátko po štarte zlyhala ruská nosná raketa Rokot. Družica CryoSat mala svojimi meraniami prispieť aj k naplneniu výskumného programu Medzinárodného polárneho roka (tento "rok" vlastne zahrnuje dva skutočné roky, a to od marca 2007 do marca 2009). Agentúra ESA teraz urýchlene vyvíja družicu CryoSat-2, ktorá by mala byť vypustená v roku 2009. Táto družica bude merať zmeny hrúbky ľadovej vrstvy na oceánoch i na pevnine. V porovnaní s pôvodnou družicou CryoSat bude mať družica CryoSat-2 niekoľko zlepšení. Hlavnou zmenou bude to, že nová družica bude mať dva interferometrické radarové výškomery SIRAL, ktoré umožnia veľmi presné meranie hrúbky plávajúceho ľadu i ľadovej pokrývky pevniny. Ani družica s modernými prístrojmi však nedokáže všetko. Pri radarovom určovaní hrúbky plávajúceho ľadu (v Arktíde) sa totiž vyskytuje problém, súvisiaci s vrstvou snehu, ležiaceho na tomto ľade. Sneh svojou hmotnosťou tlačí ľad nadol, čiže z oceánu vyčnieva nižšia vrstva ľadu, než aká by vyčnievala, keby sneh na ľade nebol. Pritom je známe, že 7/8 ľadovca leží pod hladinou vody (ľad je ľahší ako voda). Radar zmeria len výšku vrstvy ľadu nad hladinou a z nej potom vedci určia celkovú hrúbku plávajúceho ľadu. Väčší ponor ľadu v dôsledku hmotnosti na ňom ležiaceho snehu (cezeň radarové lúče prejdú) spôsobí skreslenie nameraných hodnôt celkovej hrúbky ľadu. Pracovníkom ESA preto prídu veľmi vhod výsledky expedície dvoch belgických polárnych bádateľov (Alain Hubert a Dixie Dansercoer), ktorí sa peši vydali z ostrovčeka pri pobreží Sibíre do južného Grónska. Počas svojho 110-dňového polárneho putovania budú polárnici (každý z nich za sebou ťahá sane hmotnosti 130 kg, na ktorých si vezú zásoby a prístroje) merať aj hrúbku snehu nad povrchom ľadovej pokrývky Arktídy. Namerané údaje poslúžia výskumníkom z ESA na korekciu údajov o hrúbke ľadu, ktoré získa družica CryoSat-2. Treba dúfať, že vypustenie tejto družice prebehne úspešne.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
