už v podstate zovšedneli. K týmto výrazom zrejme čoskoro pribudnú výrazy grid či gridové technológie, ktoré sú zatiaľ známe len užšiemu okruhu odborníkov. Čo to vlastne ten grid je resp. čo sú gridové technológie? Niečo nám naznačí význam anglického slova grid, ktoré môžeme preložiť ako rošt, sieť či mriežka. Povedané trochu zjednodušene, grid si (v oblasti informačných technológií) môžeme predstaviť ako prepojenie (mriežku) geograficky vzdialených výpočtových prostriedkov prostredníctvom internetu. Internet, ktorý už bežne používame, vytvoril podmienky pre globalizáciu informačných zdrojov, grid vytvorí podmienky na globalizáciu výpočtových prostriedkov. Na čo to budé dobré? Gridové technológie poskytnú koncovým užívateľom prístup k masívnemu distribuovanému výpočtovému výkonu. Veľký výpočtový výkon, pochopiteľne, nepotrebujú obvykle jednotlivci, ale rôzne priemyselné firmy, finančné inštitúcie, štátna správa, obchodné organizácie či iné odvetvia. Všetci títo užívatelia nebudú už musieť mať kvôli plneniu svojich výpočtových úloh vlastné výkonné (a drahé) počítače, ktoré budú len sčasti využívané, ale vyriešia ich využitím vhodného gridu, na ktorý sa pripoja prostredníctvom internetu.. Grid rozdelí riešenú úlohu na niekoľko menších úloh, ktoré sa spracujú v rôznych častiach distribuovaného gridového systému. V budúcnosti sa grid pravdepodobne stane tiež akýmsi "sieťovým" odvetvím, podobným dnešným sieťam, ktoré "riešia" naše požiadavky na zásobovanie našich domácností elektrickou energiou, plynom či vodou. Aj spôsob platenia bude podobný - platiť sa bude za "odobratý" výpočtový výkon. Grid je však zatiaľ stále najmä akademickým javom, teda využívajú ho hlavne univerzitné a akademické pracoviská. Dôvodom je najmä to, že terajšie gridy sú pomerne zložité, navzájom nekompatibilné a úzko koncentrované na špecifické potreby užívateľov. Vyvinúť softvér pre gridové technológie, ktorý bude vyhovovať širokej skupine užívateľov, je cieľom medzinárodného projektu KnowARC, ktorý patrí do skupiny projektov STREP, financovaných z prostriedkov 6. rámcového programu Európskej únie. Do projektu KnowARC sú zapojené univerzity, vedecké inštitúcie a podniky z Nórska, Švédska, Dánska, Nemecka, Švajčiarska, Maďarska a Slovenska. Zo Slovenska sú do projektu zapojení pracovníci Ústavu fyzikálnych vied a Ústavu informatiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity P.J.Šafárika v Košiciach. Možno spomenúť, že Univerzita P.J.Šafárika sa stala prvou slovenskou univerzitou, zapojenou (od r. 2003) v medzinárodnom produkčnom gridovom projekte (NorduGrid).
"Dostupnosť a ovládanie gridovej technológie sú ôležitým predpokladom na riešenie náročných úloh, vyplývajúcich z našej medzinárodnej spolupráce s ústavom CERN v rámci pripravovaných experimentov na novom urýchľovači LHC. Preto sú naše aktivity zamerané na zavedenie gridovej technológie najmä do oblasti fyzikálneho výskumu. Orientujeme sa na prácu s potenciálnymi užívateľmi, naprílad sp študentmi a vedeckými pracovníkmi, a to formou verejných seminárov a zavádzaním najmodernejších poznatkov do vyučovacieho procesu. Na druhej strane sme ochotní pomôcť odborníkom z iných vedných oblastí, napríklad medicíny alebo genetiky, pri efektívnom využívaní gridovej technológie," povedal nám RNDr. Alexander Dirner, CSc., vedúci Katedry jadrovej a subjadrovej fyziky Prírodovedeckej fakulty UPJŠ.
Aj projekt KnowARC má prispieť k tomu, aby sa grid stal takým bežným javom a dal sa používať tak jednoducho ako dnešné internetové služby.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
