dopustil na 148 šiitoch v dedine Dudžajl. Informoval o tom nemenovaný zdroj z irackého úradu vlády, ktorý citovala americká tlačová agentúra Associated Press (AP). Tento zdroj sa osobne zúčastnil na poprave, ale neželal si byť menovaný. Podľa jeho slov pred popravou Ramadána zvážili a jeho váhe prispôsobili dĺžku povrazu, aby zabránili zopakovaniu nehody z popravy Saddámovho nevlastného brata Barzána Ibrahíma Tikríta, ktorému pri poprave odtrhlo hlavu od tela.
Popravy nahnevali irackých sunnitov a vyvolali obavy medzinárodných organizácií na ochranu ľudských práv, ktoré vyzývali na záchranu života Ramadána. Minulý týždeň iracký odvolací súd potvrdil trest smrti pre Ramadána a sudca dodal, že rozsudok smrti možno vykonať "kedykoľvek". Ramadán bol viceprezidentom Iraku aj v čase invázie amerických vojsk v roku 2003. Súd ho odsúdil na smrť spolu so Saddámom a ďalšími šiestimi obžalovanými v novembri 2006. Všetkých uznal súd vinnými z účasti na hromadnej poprave 148 šiitov v dedine Dudžajl v roku 1982, ktorá nasledovala po neúspešnom pokuse o atentát na Saddáma. Traja z obžalovaných boli odsúdení na 15 rokov väzenia, jedného súd oslobodil. Ramadán bol pôvodne odsúdený na doživotný trest, no odvolací súd rozhodol, že verdikt je príliš mierny, a požiadal nižší súd o revíziu rozhodnutia. Minulý mesiac Ramadána odsúdili na smrť.
Kurdský líder varuje
Ammán - Líder Kurdskej demokratickej strany (KDP) Masúd Barzání, ktorý je na návšteve Jordánska, včera varoval, že situácia v Iraku je katastrofálna a možno očakávať jej zhoršenie, ak by americké vojská náhle odišli z krajiny. "Súčasná situácia v Iraku je tragická a ešte viac sa zhorší, ak americkí vojaci náhle odídu z Iraku," povedal Barzání na tlačovej konferencii počas tretieho dňa svojej návštevy v Jordánsku.
On osobne si želá, aby Američania z Iraku odišli, no zdôraznil, že to môže nastať až potom, keď bude Irak pod kontrolou irackých síl a irackej vlády, ktoré zaručia krajine bezpečnosť a stabilitu. Ak však bude v Iraku pokračovať sektárske násilie a krajina bude rozdelená, "Kurdi zaujmú svoje vlastné stanovisko a prijmú vlastné rozhodnutia," podčiarkol Barzání. Kurdi sa podľa jeho slov nemienia pridať sektárskym bojom medzi sunnitmi a šiitmi, ktoré sužujú väčšinu Iraku. Ak by konflikt medzi týmito islamskými frakciami pokračoval a poviedol k rozdeleniu Iraku, Kurdi možno vytvoria autonómnu oblasť, naznačil Barzání. Kurdistan je dnes poloautonómnou oblasťou na severe Iraku, ktorá je etnicky aj lingvisticky odlišná od zvyšku krajiny. Barzání je jej lídrom.
Bagdad - Najmenej 16 mŕtvych a 45 zranených si vyžiadali včerajšie útoky na celom území Iraku, ktorý si pripomína štvrté výročie invázie amerických vojsk. Najviac obetí majú na svedomí útoky v násilím zmietanom Bagdade.
Celoarabská televízia al-Arabíja medzitým informovala, že pri meste Fallúdža v nepokojnej provincii Anbár na západe Iraku došlo k ozbrojeným zrážkam medzi sunnitskými extrémistami a irackou políciou. Boje boli súčasťou prebiehajúcich operácií proti bunkám irackého krídla al-Káidy a miestnych sunitských kmeňov a vyžiadali si smrť 10 irackých policajtov a 32 ozbrojencov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
