strany. Žiadosť o ukončenie členstva v strane by mala dostať základná organizácia ČSSD v Novom Veselí na Vysočine. Za rozhodnutím M. Zemana je údajne zistenie, že trestné oznámenie kvôli kauze Altner, ktoré na jeho osobu pred niekoľkými dňami podal „radový občan", je v skutočnosti dielom predsedu ČSSD Jiřího Paroubka.

Zeman sa k svojmu kroku odhodlal iba dva dni pred začiatkom zjazdu ČSSD, na ktorom by bezpochyby bol terčom ostrej kritiky. Vleklé rozpory medzi Zemanom a Paroubkom eskalovala kauza Zdeňka Altnera. Tento právnik na základe zmluvy s ČSSD, ktorú podpísal práve Zeman, vysúdil sociálnej demokracii jej sídlo Lidový dům v centre Prahy. Altner sa však nedočkal stanovenej odmeny v desiatkach miliónov korún, a za niekoľko rokov sa penále z nezaplatenej odmeny vyšplhalo na astronomických viac ako 19 miliárd českých korún.

Altner podal na ČSSD v januári návrh na konkurz. ČSSD tak v prípade konkurzu hrozí zánik, preto vedenie strany dokonca uvažuje o založení novej sociálnej demokracie. Trestné oznámenie na Miloša Zemana naznačilo polícii, že vysoká zmluvná pokuta v dohode s Altnerom z roku 1997, až 0,3 percenta dlžnej sumy denne, mohla byť Zemanovým zámerom ako sa spolu s Altnerom obohatiť na úkor strany. Zdeněk Altner tvrdí, že šéf ČSSD sa snaží ukryť peniaze strany pred hroziacim konkurzom, preto podal na Paroubka trestné oznámenie pre skresľovanie hospodárskych výsledkov.

Miloš Zeman bol v minulosti považovaný v ČSSD takmer za hrdinu a vplyv si zachoval dodnes. Charizmatický Zeman kedysi marginálnu opozičnú stranu priviedol v roku 1998 k volebnému triumfu. ČSSD vládla v Česku spolu s koaličnými partnermi ďalších osem rokov dve volebné obdobia.

Jedným zo symbolov Zemanovho úspechu a finančnej stability strany bolo práve víťazstvo ČSSD vo vleklom spore s ministerstvom financií ohľadne nároku na Lidový dům. Práve Altner dokázal presvedčiť súdy, že tradičné prvorepublikové sídlo ČSSD, majetok spoločnosti Cíl, kontinuálne patrí sociálnym demokratom. Po roku 1948 sa síce sociálna demokracia rozplynula v komunistami ovládanom Národnom fronte, no kontinuitu sociálnej demokracie aj vlastníctva spoločnosti Cíl zachovala sociálna demokracia v exile.

Zeman sa definitívne stiahol z vysokej politiky po neúspešnej prezidentskej voľbe v roku 2003, keď mu prezidentský post unikol vinou nejednotnosti poslancov a senátorov ČSSD. Za nitky ale Zeman ťahal aj ďalej a jeho názor mal v ČSSD značnú váhu aj kvôli veľkej skupine jeho stúpencov, tzv. Zemanovcov. Vplyv tohto „klanu" ale v ostatnom čase výrazne klesol. O prímerie a formálnu i neformálnu spoluprácu so Zemanom sa usilovali všetci jeho nástupcovia na čele strany aj vlády Vladimír Špidla, Stanislav Gross, aj Jiří Paroubek. Ale až Paroubek vykopal vojnovú sekeru. Na opakovanú kritiku z úst a pera Zemana reagoval Paroubek tiež cez médiá, a pred časom sa dokonca špekulovalo o možnosti, že vedenie strany navrhne Zemana vylúčiť z ČSSD. To by mohlo byť aj v pozadí Zemanovho rozhodnutia: radšej stranu demonštratívne opustí, než by sa nechal potupne vylúčiť.

Predseda ČSSD Jiří Paroubek včera odmietol výroky bývalého predsedu strany Miloša Zemana, ktorý tvrdí, že za trestným oznámením na jeho osobu, ktoré podal Jaroslav Novák, je v skutočnosti Paroubek. Rozhodnutie Zemana vystúpiť z ČSSD považuje Paroubek za podpásový úder a pokus o ovplyvnenie nadchádzajúceho volebného zjazdu strany. „Sú to zúfalé snahy Miloša Zemana, ako ovplyvniť zjazd ČSSD. Zeman by mal spytovať svoje svedomie za to, akú zmluvu uzavrel so Zdeňkom Altnerom," reagoval Paroubek a pomenoval tak aj jadro sporu.