školskej dochádzky.
Táto sa dostala do popredia pozornosti v časoch osvietenstva, hoci sa o nej začalo uvažovať v Európe aj u nás začiatkom novoveku. Podľa reforiem osvietenskej panovníčky Márie Terézie sa mala povinná školská dochádzka zaviesť v mestách, aj na vidieku, ale pri reakčnej školskej politike v prvej polovici 19. stor. sa uvádzala do života veľmi pomaly. Nie je to tak dávno, kedy si v Uhorsku uzákonili, v roku 1868 a to v rozsahu šiestich rokov, keď deti od šiestich do dvanástich rokov mali povinne chodiť do školy. Chodili do nej tak, ako predtým. Zákon sa na slovenskom vidieku dodržiaval čiastočne a to až do roku 1918 kedy vznikla Československá republika. Dovtedy chodili deti do školy zvyčajne tri - štyri roky, čo v skutočnosti boli v drvivej väčšine tri - štyri zimy, kedy bol vegetačný pokoj. Deti v ostatných mesiacoch pomáhali pri poľnohospodárskych prácach, na gazdovstve a pásli dobytok. Podľa Malého školského zákona sa povinná školská dochádzka predĺžila na osem rokov a ku koncu prvej ČSR sa v tomto rozsahu aj zrealizovala.
Školská dochádzka bola častou témou úvah a článkov v Slovenských národných novinách. zamýšľal sa nad ňou Ľudovít Štúr a príčinou, že: "deti za tak krátky čas do školy chodia, sú sami rodičia, obyčajne tiež v učení zanedbaní a mysliaci si, že keď sú oni sami málo poučení na svete obstáť môžu, ich deti tiež sa bez väčšej známosti na rovnaký, ako oni, spôsob zaobídu". Druhý, veľký nedostatok Štúr videl vo veľkej vzdialenosti lazov, kopaníc a samôt od obcí, kde boli školy a kam v tuhých zimách a fujaviciach bola dochádzka úplne znemožnená. Krajinská vláda nič neurobila pre sprístupnenie vzdelávania detí na odľahlých miestach a navrhoval zriadiť na hustejšie osídlených kopaniciach školu, kde by aj za malý plat bol učiteľ ochotný vyučovať deti z okolitých lazov.
Štúr vyzdvihoval ťažkú prácu učiteľa na poli vzdelávania vidieckych detí a ocenil ich usilovnosť. Písal: "O pilnosti našich učiteľov napospol to svedectvo sa vydať musí, že ona skutočne u nich miesto má a že mnoho ráz je do začudovania, aké pokroky deti v učení za rok urobili."
Ako zaujímavosť spomenieme zavedenie povinnej telesnej výchovy na stredných školách na území Slovenska v roku 1861. Na ľudových a meštianskych školách v roku 1868, ale iba pre chlapcov. Pre dievčatá až v ČSR. Na stredných odborných školách a na vysokých školách v roku 1938 a na učňovských v roku 1946.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
