vysokú pec na našom území v bývalom Uhorsku.
Mestečko má bohatú banícku tradíciu a celkove bohatú históriu. Ako obec sa vyvinula po roku 1326, keď jej chotár dali Ákosovci šoltýsovi Mikulášovi Kunovi "de bana", čiže z Gelnice, aby ho osídlil. Ten si v r. 1326 za lokáciu Dobšinej okrem iných práv šoltýsa vyjednal, že jemu a jeho potomkom pripadne zo všetkých dobšinských ložísk rudy tretina do vlastníctva. Hoci lokátora Mikuláša Kuna si zemepáni Ákosovci vybrali spomedzi Gelnických banských odborníkov, Dobšinci dali kolonizovať nie na práve Gelnice, ale vzdialenej Krupiny. Chceli tým zabezpečiť nezávislosť banského podnikania a trhu v osídľovanom mestečku od Gelnice a vyhnúť sa kompetenčným sporom. Po úteku tohto šoltýsa začalo Dobšinú osídľovať sami zemepáni. Štítnikovci a Bebekovci, ktorí privolávali aj baníckych a hutníckych odborníkov. Dobývali meď, kobalt, železo, nikel, ortuť, azbest a drahé kovy. Zo snahy o nezávislosť na susednom gelnickom trhu a práve vychádzal aj Smolník, keď si rok po Dobšinej vydobyl priznanie práva vzdialeného banského miesta Štiavnice.
Meď a železo z východoslovenských baní boli vyhľadávaným tovarom poľských, uhorských i litavsko-ruských kupcov. Prepravovali ju po súši a potom po vode spolu s produktmi podstatne ľahšími ako bol vosk a kožky - do Flandrie na Balt.
Popri baníkoch a železiarskych robotníkoch boli v Dobšinej aj remeselníci, kováči, obuvníci, kožušníci mäsiari. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pálením uhlia. Okrem tých, ktorí pracovali v baniach a pri výrobe železa či v železiarskych podnikoch, boli ostatní poddanými zemepána. V rokoch 1582 - 1584 Dobšinú zničili Turci. Prisťahovalci z iných oblastí východného Slovenska ju obnovili. V roku 1779 v Dobšinej pracovali dve vysoké pece, v rokoch 1804 - 1805 okrem dvoch pecí päť hámrov. Prevádzku zastavili koncom 19. stor.
To, že Dobšiná bola významným banským a hutníckym mestečkom potvrdzuje aj existencia mestskej banskej a hutníckej školy so zameraním na vzdelávanie banských dozorcov v rokoch 1860 - 1896. Počas svojho trvania vychovala 151 absolventov. Bol to vysoký počet, ak ho porovnáme s počtom poslucháčov v Banskej Štiavnici v roku 1755, kde ich bolo 22 a 98 v celej Rakúsko - Uhorskej monarchii v roku 1758.
Treba povedať, že Slovensko bolo v minulosti priekopníkom v príprave odborníkov pre baníctvo a hutníctvo v celosvetovom meradle a krajinou prvých banských škôl. Ich vznik bol podmienený celkovým rozvojom baníctva a banskej techniky. Prvou organizovanou formou výchovy banských odborníkov na svete bolo tzv. expektanstvo, doložené v stredoslovenských banských mestách v roku 1605, keď úradníci banských komôr vyučovali vybraných jednotlivcov - expektantov, najmä pre banské meračstvo a hutníctvo. Z tejto formy výuky sa vyvinula banská škola, založená r. 1735 v Banskej Štiavnici a r. 1747 v Smolníku. Štúdium bolo dvojročné so šiestimi odbornými predmetmi vrátane banského práva.
V Smolníku mohli navštevovať banskú školu aj obyčajní baníci a hutníci popri svojej práci. Bol to pravdepodobne prvý druh štúdia popri zamestnaní. Po skončení školy musel absolvent odísť do praxe na niekoľko rokov a podľa potreby musel vykonávať aj fyzickú prácu. Až potom ho povolali na niektorý úrad. podľa vzoru banských a hutníckych škôl u nás vybudovali podobné školy v Nemecku, Rusku, Francúzsku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
