hnoji. A dokonca v autorizovanom rozhovore. To, čo vyrozprával minister Jahnátek týždenníku Trend je pozoruhodné a výnimočné v nekonečnom rade európskych afér a škandálov tým, že tento typ sebaznemožnenia by sa nemohol, ale naozaj nemohol vyskytnúť v žiadnej inej civilizovanej vláde. Jednoducho preto, lebo kradne a upláca sa všade, ale taký živočích medzi politikmi nie je, ktorý by nemal tušenie, že napr. "netradičné formy predaja" (zbraní či čohokoľvek) sú trestný čin, za ktorý boli nedávno odsúdení napr. manažéri KIA, Siemensu a pod.
Jahnátek nebol chytený pri korupcii. Jeho ani chytiť netreba. On sám, minister hospodárstva slovenskej vlády, dobrovoľne a bez nátlaku povedal, že korupciu pripravuje. Ako súčasť hospodárskej politiky. Zoštátni sa DMD holding, lebo "štát musí mať od vývoja, výroby až po predaj všetko pod kontrolou", a potom sú "netradičné formy predaja ošetriteľné aj v štátnych podnikoch, len to musí byť evidované". Výhovorky, ktorými ho včera bránili Fico a Kaliňák, že akosi hovoril všeobecne o podmienkach zbraňového biznisu v krajinách tretieho sveta, sú bezcenné a svedčia len o spolupáchateľstve. Z kontextu celého žvástu je absolútne jasné, že minister hovorí o plánovaní korupcie. Konkrétne o "vygenerovaní čiernych peňazí", ktoré ak dokáže "súkromník vyčleniť zákonným spôsobom", tak "prečo to nemôže štátna firma?" Hahahaha. Jahnátek svoje predstavy vysvetlil tak dôkladne a jednoznačne, že ani pochybnosť skrsnúť nemôže o tom, že pripravoval jeden z najťažších zločinov nelegálny obchod so zbraňami. Trebárs aj diktátorom, al-Kájde a bohviekomu.
"Zmluva o provízii", na čo sa odvolával včera po odhalení, je síce naozaj legálna (problematické je to inak na províziu sme umreli napr. v kauze Katrim Stella), tá sa však vypláca z transparentných a zdanených prostriedkov, nie z "vygenerovania čiernych peňazí". Naozaj, môžete čítať Jahnátka päťkrát spredu i zozadu, zaplietol sa tak, že vykecať sa to proste nedá.
V normálnom štáte by minister takúto slovnú hnačku prežiť nemohol. (Tým sa nechce tvrdiť, že by bol Jahnátek odvolaný všade normálnych štátov rapídne ubúda.) Nedávno bol na tomto mieste príbeh Jana Kavana, ktorý o korupcii v českej vláde tiež "len" rozprával, avšak, na rozdiel od Jahnátka, na skrytú kameru. Keby vedel, že je nahrávaný, "zrejme" by z neho priznanie o úplatkoch za Gripeny nevytiahli. Nešťastník jeden. Paroubek sa od neho vzápätí dištancoval, zbavil všetkých hodností v ČSSD, vrátane pozície poradcu predsedu parlamentu Vlčka. Poradcom slovenského premiéra Kavan zostal.
Samozrejme, špinavší biznis ako so zbraňami je už len s bielym mäsom a drogami. To naozaj nie je tajomstvo, nepotrebujeme Jahnátka, aby objavoval Ameriku. Napokon, gripenová aféra, ktorá cez dvoch Ficových poradcov (Kavan a ešte aj Tvrdík) nepriamo . "ofúkla" aj Slovensko, je parádne svedectvo, že masívne sa korumpuje nielen v tzv. treťom svete, ale aj v "druhom" a "prvom". A že aktérmi sú nielen súkromníci, ale obojsmerne, teda pasívne (prijímatelia) i aktívne, sa zúčastňujú aj politici. To je však len argument navyše, aby sa štát nepchal do podnikania, kde je korupcia takpovediac systémovým efektom. Medzinárodné konvencie prísne vyžadujú od štátov, aby nenechávali ani legislatívny priestor pre netransparentné vedenie obchodov v menej rozvinutých krajinách, pretože s premnožením diktátorov a tzv. asymetrických štruktúr, čo je slušné pomenovanie pre teroristov, sa bezpečnostné riziká predaja zbraní extrémne zvyšujú a priekupníci z privátnej sféry sa častokrát prebíjajú v províziách či úplatkoch. Taká je medzinárodná scenéria, v ktorej Jahnátek povie, že "to by sme klamali, keby sme nepotvrdili tento fakt, ale ja si myslím, že aj toto je ošetriteľné v štátnych podnikoch". Navyše, špinavé obchody priamo udržujú pri živote tyranov a despotov, keďže korupčné peniaze končia na ich kontách, takže priamo podporujú aj biedu a úpadok krajín tzv. tretieho sveta.
Jahnátkova krásna spoveď pre ekonomický týždenník je svedectvo, že Huntingtonova vízia o strete civilizácií nestráca na aktuálnosti, hoci bola mienená zrejme trochu inak. Jahnátek, produkt doby, keď Československo exportovalo semtex Líbyi, boľševický technokrat bez kotvy a orientácie v svete iných hodnôt a kritérií, napísal epos o tom, že nič sa nenaučil a nič nezabudol. Gratulácia Ficovi k ministrovi, ktorý sa mu podobá až do tej miery, že 17. november 1989 si spolu nevšimli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
