prekladateľ, podľa ktorého bola pomenovaná Čajakova ulica. Nachádza sa oproti polícii. Narodil sa v Liptovskom Jáne a zomrel v Báčskom Petrovci v Juhoslávii. Bol synom štúrovského básnika a evanjelického farára. Už ako štvorročnému mu zomrel otec na tuberkulózu a jeho matka sa vydala za Pavla Dobšinského.
Ján Čajak študoval na gymnáziu v Martine a po jeho zatvorení pokračoval v štúdiu na maďarskom gymnáziu v Rimavskej Sobote a nemeckom v Kežmarku. Neskôr študoval v Lučenci, Banskej Štiavnici a Bratislave, odkiaľ ho vylúčili pre politické názory. Učiteľské skúšky zložil v Kláštore pod Znievom. Pracoval v advokátskej kancelárii a učil. V roku 1893 sa presťahoval na Dolnú zem do Báčky, neskôr do Selenča a usadil sa v Petrovci. Vyše 40 rokov stál v centre kultúrnych a politických snáh dolnozemských Slovákov. Jeho zásluhou vzniklo slovenské gymnázium v Petrovci.
Pôsobil ako predseda literárneho a národopisného odboru Matice slovenskej v Juhoslávii. Začiatky literárnej tvorby siahajú do obdobia jeho presťahovania a tvorbou sa zaradil do druhej vlny realistických spisovateľov. Čajak prispieval do mnohých periodík ako Národnie noviny, Slovenské pohľady, Dennica, Slovenský týždenník, Národný hlásnik a bol stálym spolupracovníkom pražského mesačníka Naše Slovensko. Bol zakladateľom slovenského politického týždenníka Národná jednota a literárneho mesačníka Náš život. Vo svojich dielach čerpal zo spomienok na Slovensko, najmä na Liptov a Gemer. Upozorňoval na problémy a predkladal riešenia. Okrem beletrie sa zameriaval i na publicistiku, ľudovýchovnú prácu a preklady literárnych diel.
Zajtra sa prenesieme do sveta hudby, na Čajkovského ulicu v Starom meste.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
