prezidentov, premiérov, komisárov i europoslancov, velebiace EÚ ako "jedinečný príbeh úspechu" (a pod.). Nepravdy, prikrášľovanie skutočnosti, falšovanie histórie či obyčajné táranie bez pointy sú zlý dar k narodeninám únie a ďalšia výstraha pred politickými elitami, ktoré kontinentu vládnu.
Rímske zmluvy neboli o politickej integrácii Európy, ani desaťtisíckach neprehľadných smerníc, čo dnes prichádzajú z Bruselu, ale o vytvorení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (plus Euroatom)na štyroch základných slobodách pohybu osôb, práce, služieb a kapitálu. To sú Rímske zmluvy a o "jedinečnom úspechu" sa nedá hovoriť už len preto, lebo napr. o tom, ako funguje v Európe voľný pohyb pracovnej sily, sa ľahko presvedčí každý Slovák, ktorý sa chce zamestnať v Rakúsku, Nemecku či inde. Ešte horšie pochodí vtedy, ak si chce v únii založiť firmu voľný pohyb služieb je stále komplikovaný napriek malej liberalizácii, ktorá bola nedávno schválená. Ani kapitál sa nepohybuje stále úplne bez prekážok. Päťdesiat rokov teda nestačilo, aby sa uviedli do života základné myšlienky Rímskych zmlúv. Nestačili preto, lebo politika záujmov víťazila a víťazí nad politikou princípov.
Úspechom, z nášho pohľadu celkom iste, je grandiózny projekt rozširovania únie. Zo šiestich zakladajúcich členov na dnešných 27, vrátane krajín bývalého sovietskeho impéria. Kto by si to bol v dobách najstudenšej studenej vojny pomyslel? Spýtajte sa však dnes Francúzov, či si myslia to isté. Medzi pozitíva sa dá asi započítať aj úradnícky tlak z Bruselu na rozumné veci napríklad na vyrovnané rozpočty. Je možné, že projekt spoločnej meny zabránil v Európe niekoľkým štátnym bankrotom. Napríklad Talianska, Grécka či teraz, resp. o pár rokov, Maďarska. Iná vec je, či to bude fungovať aj v budúcnosti, Pakt stability a rastu porušuje polovica účastníkov.
Ďalšie veľké "úspechy", ktoré politici pripisujú EÚ ako takej, sú mystifikáciou. Napríklad, že "EÚ je založená na demokracii a právnom štáte" (Steinmeier nemecký minister zahraničia). Demokracia a právny štát sú základy každej ústavnej a liberálnej demokracie a nijako nesúvisia s nadnárodnou organizáciou. Demokraciou a právnym štátom, aspoň takým, akým je ktorýkoľvek člen EÚ, sú aj Austrália, USA či Švajčiarsko. Pokiaľ ide o úniu ako takú, vyznačuje sa kritickým deficitom demokracie. Je daný neexistenciou spoločného verejného priestoru, obrovskou mocou nikým nevolených úradníkov z Bruselu a bábkovým Európskym parlamentom, ktorý je najdrahšou dekoráciou sveta. A legitímnym miestom rozhodovania nebude ani po posilnení právomocí (počíta sa s tým v ústave). Vôbec najhorším z mýtov o "úspechu" je, že "zjednocovanie Európy je dôvod, prečo je na starom kontinente tak dlho mier" (Merkelová). To je výplach mozgov. Najmä politička, ktorá prežila detstvo v bývalej tzv. NDR, by mala vedieť, že jediné, čo garantuje nielen mier, ale aj prosperitu Európy šesťdesiat rokov, je vojenská moc USA a washingtonská zmluva (NATO). Nebyť toho, dávno pred Rímskymi zmluvami by si Stalin močil nohy v Lamanšskom kanáli, celkom iste z francúzskej, a možno aj britskej strany...
Otcovia zakladatelia, Adenauer, Monnet, Schuman, by sa obracali v hroboch, keby videli, čo stvárajú s ich myšlienkou zjednotenej Európy súčasní politici. Európska poľnohospodárska politika, na ktorú ide temer polovica rozpočtu únie, je symfónia sebectva a amorálnosti, keďže priamym dôsledkom týchto dotácií sú hladomory a úpadok v rozvojových krajinách, ktorých desaťkrát lacnejšia produkcia nemá prístup na európske trhy. Európska integrácia sa stala nástrojom politikov na realizáciu najbizarnejších projektov, ktoré nedokážu presadiť na národnej úrovni. Európske kravy, ktoré únia dotuje na hlavu dvojnásobnou sumou akú dáva na rozvojovú pomoc, Európsky parlament, ktorý za miliardu eur kočuje úplne zbytočne z Bruselu do Štrasburgu, a mnoho podobného, sú odvrátenou tvárou "úspechu", o ktorej v Berlínskej deklarácii reč nie je.
Európska únia nepotrebuje novú ústavu, ktorú chce Merkelová "oživiť" a prijať do roku 2009, ale hlbokú reformu úplne od podlahy až po plafón. A novú generáciu politikov, ktorým prestane šibať a miesto snov o "dobiehaní a predbiehaní USA", či "globálnej misii Európy" (a pod.) sa pokorne vrátia k základným princípom Rímskych zmlúv.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
