jeho odvolanie predložia 10. apríla. Nie je jasné, prečo tak neskoro, keď schôdza NR SR beží a ako je na Slovensku tradíciou, za dva týždne vychladli už i väčšie aféry. Mali by kauzu variť, kým je horúca, ale pravda tiež je, že "nula od nuly pojde", ako bratia Česi hovoria...
Zaujať nejaké veľmi principiálne stanovisko, že či odvolávať Jahnátka treba, alebo nie, sa celkom nedá. Fakt na jednej strane je, že to, čo vyšlo z ústnej dutiny ministra hospodárstva, bol unikátny prejav právneho i etického nihilizmu, akého je schopný len neprefarbený komunista. Výpoveď, že v zbrojárskom biznise úplatky jednoducho sú, a preto ich štátne firmy, ktoré ho idú robiť, nejako "ošetria", je dokonca na hranici trestnosti, keďže môže ísť o navádzanie na trestný čin. Na strane druhej, premiérova obrana ministra je skutočne "nejapná", ale delikt je to verbálny, Jahnátek zatiaľ nikoho nekorumpoval ani sa nenechal, respektíve sa o tom nevie, a nedá sa ani porovnávať, aké majú priebehy a následky takéto úlety v iných demokraciách, keďže precedens z hlavy človeka nenapadá (hoci niečo sa marí, ale autor si nevie spomenúť.) Jednotné šablóny alebo "štandardy" na politickú kultúru neexistujú. Ak to ale rozoberieme takpovediac na súčiastky, tak minister, ktorý verejne pripustil (hoci aj nie celkom pri zmysloch), že bude tolerovať korupciu, pričom sa jeho vyjadrenia dajú čítať aj tak, že korupciu plánuje, by odvolaný byť mal.
Interpretácia opozície, že ide o nehoráznosť neslýchaných rozmerov, sa dá akceptovať. Dokonca sa ani nedá napísať, že je to vec pohľadu. Asi nie. Parlamentné odvolávania ministrov majú však na Slovensku tradíciu šaškárne a zbytočných exhibícií, ktoré ešte ani raz neviedli k rezultatívnemu záveru, teda pádu kohokoľvek. Inštitút vyslovovania nedôvery sprofanovali predovšetkým strany súčasnej koalície, hoci za Mečiara sa "činila" aj terajšia opozícia. Dá sa len kvitovať, že v tomto volebnom období svoju ústavnú možnosť Dzurinda a spol. nezneužívali a cirkusy nerobili, hoci príležitosti sa už našli. Ak Jahnátek nebude prielomom a nezačnú zbierať tridsať podpisov odteraz každý mesiac, ako pred nimi Fico, tak nech idú. Raz za rok sa svet nezrúti, hoci už priznali, že úspech neplánujú, ide im len " o rozpravu". Otázka, že čo z rozpravy, ktorá ide jedným uchom dnu a druhým von a ani koalícia, ani verejnosť, jej nevenuje pozornosť, je presná, ale právo majú. Inflačné pokusy inštitút nedôvery na Slovensku zdevalvovali a zbavili obsahu, ale ak má opozícia autentický pocit, že tentoraz sa stala nejaká do neba volajúca ohavnosť, tak nech sa zviditeľňujú... Ak sa na vec pozrieme ešte z iného uhla, tak je síce fakt, že z parlamentu robiť arénu exhibičných šou netreba, ale bola by absurdná aj taká opozícia, ktorá by strpela úplne všetko len preto, aby nepadla do podozrenia, že jej ide o cirkus.
Paradoxné i príznačné na tejto "veci Jahnátek" je, že opozícia na brífingu, na ktorom iniciatívu ohlásila, nestrieľala ani muníciou, ktorú k dispozícii už má. Teda k čerstvému argumentu o propagácii korupcie na verejnom priestranstve zabudla pridať agendu, kvôli ktorej už raz o akcii proti ministrovi hospodárstva rozmýšľali. Keď sa prevalili slávne nominácie do Transpetrolu (keď reagovali najprv iba na Rezeša, pričom neskôr vyšli najavo i pofidérne histórie iných nominantov), medzi KDH a SDKÚ vypukla temer ďalšia vojna, či ísť s návrhom na Jahnátka do parlamentu. To bolo kedysi v novembri. Vtedy sa Dzurinda nepripojil a Hrušovský sa tváril dosť zarazene, že mu zatrhol javiskovú kreáciu. Expremiér však mal pravdu, šanca na zásah nebola presne tak, ako nie je teraz. Na tom sa nič nemení, spis Jahnátek je však dnes o poznanie tučnejší.
Keby šlo len o cirkus, ako adept na defenestráciu je šéf rezortu hospodárstva voľba naozaj nevhodná, keďže Jahnátek je nepochybne jeden (ak nie vôbec) z najobľúbenejších ministrov Roberta Fica. Sú rovnakej krvnej skupiny, učili sa marxizmus z rovnakých kníh, názorový súzvuk (monopoly, cenová regulácia, historický význam atómu, štátne riadenie ekonomiky) priam vyráža dych. Jahnátek ja navyše, na rozdiel od väčšiny vlády, nositeľ pridanej marketingovej hodnoty, napr. symbolom útoku na regulačný úrad či boja za zníženie cien je rovnako ako sám Fico. Minister hospodárstva je ten posledný, koho by Fico z vlády pustil, keby už niekoho musel... Špekuláciu, že HZDS a SNS môžu príležitosť využiť na vydieranie premiéra, môžeme pustiť z hlavy. Hlasovať sa bude verejne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
