na dosahovanie ziskov. Tie sa mohli zabezpečovať len správnym hospodárením s pôdou, rastom hektárových úrod a zvyšovaním stavov a úžitkovosti hospodárskych zvierat. Pre vysoké zisky nepostačovali len intenzifikačné činitele, ale potrebné boli aj cesty zvyšovania produktivity práce.
Tieto okolnosti zvyšovali požiadavky na kvalifikované riadenie vtedajších hospodárstiev. Pod týmto tlakom bola v roku 1875 v Košiciach zriadená prvá poľnohospodárska škola na slovenskom území pod názvom "Vyššia hospodárska škola". Jej náplňou bolo zabezpečovať stredoškolsky vzdelaných odborníkov a v roku 1875 pre tento účel dal štát v meste postaviť budovu školy, ktorá je dodnes ozdobou mesta a využíva ju v súčasnej dobe Technická univerzita. Pred niekoľkými rokmi budova bola vyhlásená za "Kultúrnu pamiatku Slovenska".
Počas Uhorska škola niekoľkokrát zmenila svoju obsahovú náplň a vždy vyučovacím jazykom bola maďarčina. Pozostávala z trojročného a neskoršie zo štvorročného vyučovacieho cyklu. Koncom 19. storočia prišli na program rozsiahle meliorácie a preto pri škole zriadili dvojročnú majstrovskú školu melioračnú v roku 1879. Trvala d roku 1883. Neskoršie boli požiadavky spoločnosti na zvýšenie kvalifikácie majstrov vodotechnikov a práve táto dvojročná škola tam bola zriadená od roku 1883 do roku 1918. Podobné vzdelávanie majstrov sa tam zaviedlo aj od roku 1933 do roku 1938.
V roku 1906 sa Vyššia hospodárska škola zmenila na Poľnohospodársku akadémiu pre štúdium absolventov gymnázia. Zameranie školy sa tam zachovalo až do rozpadu Rakúsko-Uhorskej monarchie. O rok neskoršie v roku 1919 škola prešla pod správu ČSR a obnovil sa pôvodný názov "Vyššia hospodárska škola v Košiciach" a vyučovací jazyk maďarský nahradila slovenčina. Škola nepretržite zabezpečovala výchovno-vzdelávací proces až do rozpadu prvej ČSR r. 1939. Na ďalších šesť rokov sa odmlčala pre pričlenenie Košíc k Maďarsku.
Koncom roku 1938 a na začiatku roku 1939 sa premiestnil školský inventár do areálu Štátnej roľníckej školy v Sabinove. Spolu s ním sa tam presťahovali aj niektorí zamestnanci školy. V stiesnených pomeroch tam škola pôsobila približne šesť mesiacov. Do Sabinova sa presťahoval aj Výskumný poľnohospodársky ústav z Košíc a Hospodárska škola z Barce. V poradí druhou poľnohospodárskou školou n Slovensku bola Štátna roľnícka škola v Sabinove, ktorá začala s výučbou v roku 1911 a treťou tiež dvojročná škola v Michalovciach.
Po druhej svetovej vojne v šk. roku 1945/46 Vyššia hospodárska škola v Košiciach obnovila svoju činnosť a s pôvodnou náplňou a názvom tam pôsobila až do šk. roku 1949/50. V uvedenom období sa pretransformovala na "Vyššiu roľnícku školu v Košiciach". Podobné štvorročné školy s maturitou vznikli aj inde na Slovensku, medzi nimi aj v Sabinove, v Spišskej Novej Vsi a inde. Osudný pre školu bol rok 1952, kedy bola rozhodnutím vtedajších riadiacich orgánov zrušená. Študenti nižších ročníkov odišli dokončiť si vzdelávanie na iné podobné školy po celom Slovensku.
Začiatky v Košiciach mala aj Vysoká škola poľnohospodárska, zriadená v roku 1946 a pretrvávala v Košiciach sedem rokov. Oficiálny názov školy bol Vysoká škola poľnohospodárska a lesníckeho inžinierstva v Košiciach (VŠPLI), ktorá mala dve fakulty - poľnohospodársku a lesnícku. V roku 1949 sa v Košiciach vyprofilovala samostatná Veterinárska škola. O rok neskoršie dochádzalo k ďalším zmenám.
Vládnym nariadením a Zákonným ustanovením SNR bola zlúčená Vysoká škola veterinárska s Poľnohospodárskou fakultou VŠPLI na Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Novovzniknutá VŠP v Nitre mala tri fakulty - dve (agronomickú a zootechnickú) v Nitre a veterinárska fakulta naďalej ostala pôsobiť v Košiciach, v tzv. Komenského ústave (niekdajšej polepšovni). Lesnícka fakulta bývalej VŠPLI v Košiciach sa zmenila na Vysokú školu lesnícku a drevársku a bola preložená do Zvolena. Veterinárna fakulta VŠP v Košiciach sa osamostatnila a vznikla takto samostatná Vysoká škola veterinárska. Zákonom sa zmenila na Univerzitu veterinárskeho lekárstva.
Osud pre východné Slovensko nebol vždy priaznivý. Mnohé významné poľnohospodárske inštitúcie, ktoré sa tu sformovali, boli postupne premiestňované do iných častí Slovenska a s poľutovaním musíme konštatovať, že najčastejšie na západné Slovensko a niektoré priamo do Bratislavy. Aj uvedená situácia mohla spôsobovať rozdielnosť ekonomického postavenia jednotlivých teritórií na Slovensku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
