mali. Prišli však aj bohatšie na snehovú pokrývku. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) má na starosti práve predpovede počasia. Čo všetko je treba urobiť, aby sme sa doma, v teple obývačky, dozvedeli, ako bude v najbližších dňoch, nám vysvetlil klimatológ SHMÚ Ján Smékal. Ako hovorí, vytvoriť predpoveď počasia je mravčou prácou tisícok profesionálov a dobrovoľníkov. Až na základe množstva dát, výsledkov meraní a posúdenia vplyvov je totiž možné stanoviť, čim nás príroda prekvapí.

Meteorológia funguje v Košiciach už tretie storočie

"Prvá košická meteorologická stanica bola pri bývalej cisársko-kráľovskej vojenskej nemocnici od roku 1876. Zanikla však po 28-ročnej činnosti v roku 1903," začína svoje rozprávanie klimatológ pri putovaní po staniciach, kde sa merajú teploty, či zrážky. Ako dodáva, meteorologické pozorovania neboli prerušené, pretože súbežne pracovala od roku 1890 aj meteorologická stanica pri poštovom úrade a o rok bola

premiestnená k bývalému rímsko-katolíckemu gymnáziu. "Stanica bola na Letnej ulici od roku 1896 až do konca I. svetovej vojny, neskôr po takmer 60 rokov skončila svoju činnosť. Avšak v decembri 1921 bola v Košiciach-Barci zriadená prvá profesionálna letecká meteorologická stanica."

Od začiatku sedemdesiatych rokov pôsobí v Košiciach ešte aj meteorologická stanica na Ďumbierskej ulici a od roku 1976 ďalšia meteorologická stanice v Mestskom parku. Regionálne stredisko SHMÚ spravuje sieť 33 klimatických, 180 zrážkomerných a 85 fenologických staníc na východnom Slovensku. Má v náplni monitoring ovzdušia a vodstva. "Sledujú sa prvky počasia a kvalita vzduchu, podobne tak stavy riek, prietoky na vodných tokoch, hladina podzemných vôd a výdatnosť prameňov. Vysunuté pracovisko pre Košice tvorí radar na Kojšovskej holi."

Teploty odčitáva už tridsať rokov

Na Slovensku je 104 meteorologických staníc. Z nich je 22 profesionálnych a na týchto staniciach je zabezpečená nepretržitá činnosť. Na zvyšných pracujú dobrovoľní pozorovatelia a zabezpečujú odčítavanie údajov na dohodu.

"Takto tu chodím už od roku 1977, ak dobre počítam, je to už tridsať rokov. Som dobrovoľník, baví ma to, hoci sú obdobia, keď sa musím s odčítavaním údajov striedať s manželkou. Treba to totiž zabezpečovať trikrát denne v presne určených časoch. Bez ohľadu na obdobie a počasie," hovorí dobrovoľný pozorovateľ meteorologickej stanice v Mestskom parku Pavol Kurčák.

Stará sa o ňu príkladne, hoci mu prácu neraz sťažujú rôzni vandali. Prídu, vešajú sa na zariadenie, neraz ukradnú teplomer. Pritom jeden stojí tisícku. Dokonca už musel zrážkomerné nádoby preniesť do dvora SPŠ-stavebnej. "Roky tam pracujem ako školník, bývam v školskom byte. Nemám to do parku ďaleko, musím byť zodpovedný, pretože viem, že aj moje zlyhanie môže spôsobiť nepresnú predpoveď. Trápia ma však vandali. Už mi aj búdku zvalili, kradnú, kopú do toho, zrejme nevedia, o akú prospešnú vec ide."

P. Kurčák nedá na svoju povinnosť dopustiť. Dokonca tvrdí, že sa medzičasom naučil aj sám pre seba predpovedať počasie. "Ak sa večer mračí a nie je rosa, bude na druhý deň pršať. Väčšinou mi to vyjde, nech si to každý sám vyskúša." Každodenné "výlety" k búdke v parku nie sú veru zadarmo. P. Kurčák je spokojný, aj keď nejde o horibilné sumy. "Mám 9000 korún. Ročne! Nie je to veľa, ale iste poteší."

J. Smékal v tejto súvislosti dodáva, že práve nízka suma pre dobrovoľníkov, ktorých je na Slovensku 2500, spôsobuje, že je problém ochotných ľudí vyhľadať. "Keď to navrhneme mladým, hneď sa pýtajú, či je to mesačne. Viac však dať nemôžeme, preto pri zmene pozorovateľa sa snažíme najprv nájsť človeka a potom celú záhradku presunieme k jeho bydlisku, samozrejme na vhodné miesto," vysvetľuje J. Smékal.

Vplyvy počasia pozorujú v presne určených hodinách

Na klimatologických staniciach sa pozoruje počasie v klimatických termínoch o 7., 14. a 21. hodine. Na všetkých staniciach v rovnakom čase sa skúma teplota vzduchu, vlhkosť vzduchu, smer a rýchlosť vetra, slnečný svit, výška snehovej pokrývky a množstvo spadnutých zrážok za 24-hodín. Na staniciach sa taktiež pozoruje množstvo oblačnosti a vyskytujúce sa meteorologické javy. Stanice najvyššej úrovne, ktoré sú umiestnené na letiskách, pozorujú ešte častejšie - každú hodinu, na medzinárodných letiskách dokonca každých 30 minút.

A ako vyzerá bežný deň pozorovateľa? Jednoducho. V presne stanovených termínoch sleduje meteorologické javy, zostavuje správu a tú pomocou výpočtovej techniky odosiela do centra. Na základe vyhodnotenia súboru týchto údajov sa robí predpoveď počasia.

"Robí sa to v Bratislave a v rámci výmeny informácií sa údaje ďalej posúvajú na medzinárodné centrá. Všetky merania sa analyzujú, vyhodnocujú sa meteorologické mapy, vytvárajú sa modely počasia a na základe toho a skúseností meteorológov sa vyhotovujú predpovede počasia."

Na Ďumbierskej ulici sa pozorujú len určité prvky v ranných hodinách. "Meriame množstvo zrážok, maximálnu a minimálnu teplotu či grafické záznamy o vlhkosti a teplote. Samotnú predpoveď počasia nerobíme," hovorí J. Smékal a otvára meteorologickú búdku. Sú v nej štyri teplomery. Na každej meteorologickej stanici je totiž záhradka s ohradeným pozemkom s rozmermi 10x10 metrov. "Máme tu meteorologickú búdku z dreva, má žalúzie a dvierka sa musia otvárať na severnú stranu. V nej sú umiestnené prístroje, štyri druhy teplomerov, suchý, vlhký, maximálny a minimálny. Zrážky sa merajú pomocou zrážkomernej nádoby, vždy ráno o 7. hodine úhrn zrážok za posledných 24 hodín."

Meteorológ sa spolieha na vlastné sily

Klimatológ J. Smékal sa okrem oficiálnej predpovede spolieha aj na vlastnú. Stanicu s teplomermi má totiž vybudovanú aj na svojej chate. Keď sa ho však pýtame, ako je možné, že sa predpoveď neraz nevydarí, odpovedá: "Predpoveď počasia je založená na určitých znalostiach atmosféry, nedokážeme zatiaľ podchytiť všetky jej aspekty."

Jednoducho povedané, čím je obdobie dlhšie, tým presnosť predpovede klesá. Predpoveď na jeden až tri dni, môže mať pravdepodobnosť na takmer 90 %, postupne klesá na 65 % v prípade predpovede na 5 - 10 dní.

Zároveň priznáva, že pre Košice a okolie môže byť bližšia predpoveď maďarských kolegov. "Môže byť na tom časť pravdy. Takéto vyhodnotenia sa však nerobia, nevieme to teda exaktne dokázať. Je možné, že maďarská predpoveď sa viac približuje časti východného Slovenska, pretože máme členitejšie územie, južný sused rovinu a predpoveď sa môže zhodovať s časťou východného Slovenska."

Keďže sa v Košiciach predpovede nerobia, zajímalo nás, čo má teda tím klimatológov v náplni práce. Dozvedeli sme sa, že okrem iného vyhodnocuje klimatické údaje za jednotlivé obdobia a dostáva obraz o maximálnych teplotách, zrážkach, rýchlosti vetra. "Vieme vyhodnotiť rekordy za jednotlivé obdobia, povedať, ktoré mesiace boli najteplejšie. Teraz bola mimoriadne teplá jeseň a január bol najteplejším mesiacom za posledných 57 rokov s priemernou dennou teplotou 2,1 stupňa, čo je 5,7 stupňa nad normálom."

Takéto zimy sa vyskytovali aj v minulosti, snehu v Košiciach nebolo. Napríklad v roku 1998 bolo vo februári len 5 centimetrov snehu a udržal sa iba týždeň. Mierna zima bola aj v rokoch 1975 a 1994. Aj vtedy bola v januári snehová prikrývka len štvorcentimetrová a veľmi krátko.

Rekordné zimy i horúčavy boli v polovici minulého storočia

"V polovici januára roku 1987 bolo v Košiciach 50 cm snehu a to bola zatiaľ najvyššia snehová pokrývka. Držala sa až do polovice februára. Aj keď by niekto povedal, že pred šiestimi rokmi sme mali v meste kalamitu a trojmetrové záveje. To však rekord nebol. Snehu bolo menej, len fúkal vietor. Najvyššia teplota v Košiciach bola v roku 1952 + 37,4 stupňa, najnižšia zas 28.1.1954 - 26,9 stupňa."

Veľa sa hovorí o babiom lete. V roku 1959 vraj trvalo až sedem týždňov. V poslednej dobe sa zjavuje zriedkavejšie, podľa niektorých klimatológov sa vyskytlo v roku 2005 prvýkrát v tomto storočí. Medardova kvapka zas hovorí o trvaní dažďového obdobia 40 dní, teda do 13. júla. Pranostika je založená na tom, že od 8. júna nastáva prílev morského vzduchu od západu. Je zaujímavé, že biblická potopa trvala tiež 40 dní. Historicky je doložené, že 40 dní nikdy súvisle nepršalo.

"Netvrdím, že neverím na pranostiky. Niečo na tom skutočne bude," dodáva J. Smékal a zároveň nám sype z rukáva niekoľko "zaručených" pranostík. "Slnečné počasie sa udrží, ak vietor slabne, na oblohe sú len ploché kopovité oblaky, ktoré sa tvoria najmä v teplej polovici roka. V jesennom období sú príznakom takéhoto počasia ranné hmly. Zhoršenie počasia možno očakávať pri postupnom zosilňovaní vetra, často z juhovýchodného smeru, pri pribúdaní výškových oblakov a pri poklese tlaku vzduchu."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.