výhovorkami či milosrdnými lžami sa niekedy začína maratón vymýšľanín a klamstiev, ktoré sa môžu stať dôvodom toho, že s človekom s týmto postihnutím už neprehovorí nikto ani slovo.
"Na vysokej škole som spoznala v prvom ročníku spolužiačku Maju. Na prvú hodinu nedošla načas a výhovorku so zaseknutým výťahom jej už vtedy neveril hádam nikto. Počas piatich rokov sa z nej vysypalo toľko nezmyselných výhovoriek, žeby z nich mohla napísať knihu. Niekedy to zašlo až tak ďaleko, že sa zo svojich klamstiev nevedela sama vyhrabať a nakoniec ich už bolo toľko, že im hádam aj sama uverila. Tisíc krát kadekomu kadečo nasľubovala, zariadi, vybaví, príde, zavolá. Nikdy sa nič z toho nesplnilo. Nieže sem tam. Nikdy!" spomína Lena.
Chronických klamárov je na svete veľa. Keď takého máte v okolí, iste viete, že život s ním nie je jednoduchý a často aj trápny, najmä keď vy viete, že klame a on to nevidí.
"Spomínam si na chvíľu, keď nám Maja vykladala, že bola na konkurze na miesto pracovníčky na letisku. Každý vedel, že na ňom nemohla byť, lebo v tom čase, keď vravela, že konkurz bol, ju videli v obchodnom centre nakupovať. Napriek tomu sme sa tvárili vážne a začali klásť podrobné doplňujúce otázky. Samozrejme na nich nevedela odpovedať a tradičné trápne pauzy či citoslovcia ako ehm, üüüü tvorili väčšiu časť jej prejavu. Snažila sa naozaj, ako vedela. Sledovali sme spleť jej výmyslov a nakoniec sme ju ešte aj pochálili, ako to všetko zvládla. Nepochopila. Nikdy viac sme sa s ňou už nebavili, nikto ju nebral vážne a iba jedným očkom sme sledovali, aké stále nové a originálnejšie 'nápady' jej vzídu na um. Neverili sme jej už ani nos medzi očami," hovorí Lena.
To, čo nazývame klamstvom, môže mať rôzne podoby.
Detské lži
Detské lži v istom veku netreba brať príliš vážne. Hovorí o tom psychológ Furda: "Existuje isté obdobie, v ktorom si dieťa pravidelne vymýšľa a popisuje realitu inak. Nie je to kvôli jeho osobnému zisku, ale kvôli rozvoju fantazijnej zložky myslenia. Prežíva svet taký, aký chce, aby bol." Preto, keď vám ratolesť vykladá, aké nádherné lienky boli dnes v škôlke a mali dvadsať nôh a boli veľké asi ako melón, iba ho pohladkajte.
Klamstvo z milosrdenstva
Vaša kamarátka sa dala ostrihať. Podľa vás vyzerá katastrofálne. Príde k vám a s nádejou, že jej poviete, že vyzerá fantasticky, sa opýta: No! Ako vyzerám? A vy s príšernou ťažkosťou vypustíte z úst diplomatickú vetu: No, taký letný strih... Nechcete ju zraniť, lebo vidíte, že je novým lookom nadšená, tak radšej milosrdne zaklamete. Stretnúť sa s takým druhom klamstva môžete napríklad aj pri ťažkých situáciách či chorobách, keď viete, že oznam o nešťastí alebo zlú správu určitý človek neznesie a preto mu ju radšej nepoviete, alebo oddialite.
Klamstvo ako obrana
"Nikto nechápal, prečo to Maja robí. Prečo jeden deň sľúbi a neurobí, druhý deň povie jedno a večer je už inak a podobne," pokračuje Lena.
Podľa psychológa Furdu ide o istú obranu proti poníženiu či degradácii. Môže signalizovať aj istú tieseň, v ktorej si človek inak nevie pomôcť. Častokrát si predstavuje, že to, čo klame, je pravda a prial by si, aby to tak bolo aj v skutočnosti. Neskôr tomu uverí a potom sa nevie z tejto pavučiny dostať. Vnímavý človek však vybáda veľa neverbálnych prejavov (reči tela), ktoré umožnia rozpoznať, že niečo nie je v poriadku.
"Maja častokrát hľadela do stropu alebo do zeme, keď nám odušu vykladala svoje nepravdy. Ruky si mädlila a bola veľmi roztržitá. Hneď, keď videla, že sa zamotala, preskočila na úplne inú tému," hovorí.
Zlomyseľné klamstvo
Ide už o patologický stav, keď človek nepravdou úmyselne ublíži druhému tak, že to má vážne následky.
Najsmiešnejšie (alebo najsmutnejšie?) na celej veci je to, že tí, ktorí klamú, ani len netušia, že ostatní - vnímaví, vedia, že to, čo hovoria, sú bludy.
Čo robiť, ak máte dočinenia s chronickým klamárom?
Klamaniu sa vlastne učíme v priebehu života, nerodíme sa ako klamári. V tejto súvislosti možno vyzdvihnúť veľkú úlohu výchovy. Rodičia by mali rozpoznať prvé signály takého správania. Nemali by však čo najskôr vyvolať pocit viny u dieťaťa, ale na prvé miesto klásť nápravu zlého činu či chyby. "Ak snímeme z neho pocit ohrozenia, dieťa sa jednoduchšie otvorí a prizná. Inými slovami. Nie len trestajme, ale aj hovorme s deťmi o ich pocitoch, motívoch a potrebách. Skúsme im odčinením chyby pomôcť a sňať teda bremeno ťaživého pocitu viny, ktorý ubíja a spútava," radí PhDr. Furda.
Dospelému klamárovi skúsme vysvetliť nielen slovami, ale aj činmi, že sme jeho najbližší a máme ho radi takého, aký je. Získa tak pocit, že sa nemusí pretvarovať a snáď prestane. Keď ho nachytáte, rázne ho upozornite, že viete, že nehovorí pravdu, prípadne okolkami dôjdite spoločne k pravde.
Každopádne, všetko sa dá, keď sa chce. Keď budete vidieť, že nič na vášho klamára nezaberá, choďte si zacvičiť a vybiť nervy do boxerského mechu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
