Mláďatá je potrebné chrániť pred silným slnečným žiarením, a to zatienením, ako aj pred nachladnutím (dážď, orosenie). Nocovať musia vždy na suchej podstielke. Od tretieho týždňa veku môžu byť pri vonkajšej teplote nad 18 oC na pastve celý deň.
Umelý odchov húsat je v mnohom zhodný s odchovom káčat alebo kurčiat. Na štvorcový meter podlahovej plochy sa počíta do 7. až 13. dňa 10 až 14 húsat, od 2. do 3. týždňa 8 až 10 húsat a od 4. do 8. týždňa 5 až 8 húsat, neskôr ešte menej. Pod výhrevným zdrojom (infralampa, infražiarič alebo klobúková kvočka) má byť v prvých troch dňoch odchovu 28 až 32°C, v odchovni 20°C. Každý týždeň sa teplota pod vyhrievacím telesom postupne znižuje asi o 4°C, takže vo 4. týždni ho už netreba používať, pokiaľ teplota v odchovni neklesne pod 16 oC. Dôležité je aj pravidelné vetranie a odstraňovanie vlhkej podstielky, napájadlá je vhodné dať na podstavce, potrebný je dostatok kŕmidiel.
Rozhodujúcim faktorom chovu husí je podávanie vhodnej a zdravotne bezchybnej výživy, najmä do troch týždňov veku. Toto obdobie totiž rozhoduje o ďalšom vývoji hydiny. V intenzívnych (priemyselných) chovoch sa húsatám od vyliahnutia do veku 4 týždňov predkladá špeciálna štartérova kompletná kŕmna zmes (KKZ) typ HYD-25, zelený krm sa začína podávať od 3. týždňa. Podobná výživa sa môže uplatniť aj v drobnochovoch. Technika KKZ je jednoduchá. V prvom týždni života sa predkladá bez akýchkoľvek doplnkov v zásobníkových kŕmidlách.
Šťavnaté krmivo sa môže postupne pridávať už po prvom týždni veku. Vhodná je strúhaná mrkva alebo nadrobno posekané zelené krmivo (žihľava, mladá lucerna, šalát a podobne). Šťavnaté krmivo sa posype menším množstvom KKZ. Obyčajne sa predkladá ráno a až po jeho skonzumovaní sa sprístupnia kŕmidlá s KKZ. Prídavok šťavnatých krmív nemá byť vyšší než 10 až 15 percent kŕmnej dávky, v druhom týždni 15 až 20 percent.
Kŕmenie bez použitia KKZ je založené na tom, že v prvých dňoch po vyliahnutí sa húsatám podávajú šroty zrnovín, strúhané okopaniny a posekané zelené krmivo. Najskôr sa predkladá zmes ovseného a kukuričného šrotu alebo ovseného a jačmenného šrotu, ako doplnky slúžia rozdrobený tvaroch, na tvrdo uvarené vajcia a posekané zelené krmivo. Využíva sa aj suchý chlieb alebo pečivo (nesmú byť plesnivé), namáčané v mlieku. Od 3. dňa sa húsatám ponúka strúhaná mrkva, ktorá sa premieša s mladou posekanou lucernou a žihľavou. Podiel zelených krmív sa postupne zvyšuje. Od 5. dňa sa odporúča dávať do osobitného kŕmidla piesok a neskôr štrk. Húsatá musia mať stále dostatok pitnej vody v napájadlách, do ktorých nemôžu vstupovať.
Ďalšou možnosťou vo výžive husí je domáca výroba plnohodnotných kompletných kŕmnych zmesí, a to za pomoci doplnkovej kŕmnej zmesi s vysokým obsahom bielkovinového koncentrátu, minerálnych látok a vitamínov. Takýto typ KKZ slúži na celý odchov a výkrm. Typ BK-62D sa pripravuje tak, že k 3 kilogramom bielkovinového koncentrátu (dostupný na našom trhu od rôznych výrobcov) sa pridá rovnaké množstvo kukuričného šrotu a 4,7 kilogramu pšeničného šrotu. Dôkladným premiešaním získame KKZ pre husi. Zelené krmivo sa k tejto zmesí pridáva tak, ako pri iných spôsoboch odchovu do troch týždňov veku.
V pridomových chovoch možno húsatám nad 3 týždne veku podávať domáce krmivá i vlastné KKZ v kombinácii s pašou alebo so zeleným krmivom. V podhorských oblastiach treba pastvu doplniť parenými zemiakmi a roztlačeným ovsom. Takmer nenahraditeľným zdrojom výživy húsat, ak nemajú celodenný prístup na pašu, je žihľava kombinovaná so šrotmi alebo s KKZ. Zelené krmivá z mladých porastov denne predkladáme v dávke 300 až 600 gramov na kus, od 8. týždňa veku 800 až 1 600 gramov. Ako sme spomenuli, húsatá musia mať dostatok pitnej vody a prístup k riečnemu štrku, prípadne im v osobitnej miske ponúkame grit najväčšej veľkosti.
Autor: MVDr. Ľubomír DZIMKO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
