výbor pre objektívne informovanie verejnosti", ktorý včera vznikol a "chce analyzovať mediálne kampane na Slovensku", sa dá hodnotiť už ako symptóm stihomamu v pokročilom štádiu. Nepomôžu pilulky, možno elektrošoky by zabrali.
"Objektívne informovanie" je ako princíp subjektívna kategória, pretože každý jedinec má vnímanie iné a širší konsenzus, čo je v akom balení a podaní objektívne, existovať nemôže, a keby vznikol, tak sme zrejme v komunizme. Preto sú v "nekomunizme" médiá pluralitné, aby si nenáročný spotrebiteľ vedel vybrať a náročnejší porovnávať a syntetizovať. Samozrejme, že poruchy v systéme vždy existovali a budú, nikto netvrdí ani náhodou, že na Slovensku, a čo je dôležité, aj kdekoľvek inde, je všetko v poriadku a všetky typy názorov či videní sveta sú prístupné vo "vyváženom" pomere. To nebolo a nikdy nebude. Pre členov "občianskeho výboru" máme senzačné zistenie - svet nie je dokonalý. A čo je zvlášť poburujúce, ani ľudia pracujúci v médiách nie.
Toľko teoretický úvod (dalo by sa aj desaťkrát dlhšie) k iniciatíve, ktorá chce ako prvý krok "analyzovať mediálne spravodajstvo ku kauze arcibiskupa Sokola". Vynechajme podozrenie, že po Sokolovi už žiadna ďalšia analýza nebude a celý výbor, ktorému má šéfovať profesor Trnavskej univerzity a právne radiť Ján Čarnogurský, je iba na toto jednorázové použitie (vynechajme preto, lebo by nás obvinili z paranoje). Autorovi viacerých komentárov na túto tému je zrejmé, že mediálny priestor pre Sokola a jeho zväzky bol vzhľadom k spoločenskej závažnosti kauzy nadrozmerný, že cirkevnými záležitosťami sa liberálni novinári zaoberajú radi a že poľský škandál, ktorý to akoby naštartoval, bol o arcibiskupovi, nie o spevákovi, hercovi, vedcovi či inej celebrite. Aj keby týchto okolností a predohier nebolo, cirkevný hodnostár je vždy labužnícka téma, pretože hlása desať prikázaní, život v pravde a to, že bohatstvo nie je z tohto sveta. A zrazu ajhľa - agent v registri zväzkov! Pre radového občana, napr. novinára, je povznášajúce zistenie, že hriešne môžu byť aj morálne autority, nielen smrteľníci.
Takže vyššie nasadenie a aktivita médií, aj keby boli, vyplývajú akosi z podstaty veci a čudné by bolo, keby si Sokola nevychutnali. Keby sa arcibiskup správal inak, nezahmlieval, nezatĺkal a nepriznával len to, čo už čierne na bielom vyšlo na prvých stranách, jeho príbeh by nebol ani zo štvrtiny taký zábavný a vzal by rýchlejší koniec. Je paranoja domnievať sa, že my, napr. cirkev, sme až takí dôležití, aby niekto nemal lepšiu starosť, len organizovať voči nám mediálne kampane. Samozrejme, že existujú v médiách ľudia, ktorí sú nadšení cirkevnými škandálmi, a uprednostnia ich pred inými, lebo si napr. myslia, že interrupcie sú dobré a Boh neexistuje. Jestvuje však rozumná a veľmi jednoduchá cesta, ako takým novinárom nedať šancu: Pozametať si vlastný dvor. Nemať dvojaké štandardy, nehlásať vodu a piť metylalkohol, pôsobiť dôveryhodne, byť konzistentní s vierou a hodnotami, ktorým hovoria, že sú kresťanské. A bude pokoj.
V krajinách, kde sú médiá ideovo vyprofilovanejšie, je úplne bežné, že zľava sa zaoberajú viac pravicou resp. inštitúciami a združeniami, ktoré sú jej blízke, a naopak. Tým nie je povedané, že to je dobre, len to, že taký je svet a nikto v tom nevidí kampane, ale večný kolobeh verejného života. To neznamená, že kampane, napr. na odrovnanie nejakého politika, neexistujú, len toľko, že každé skúmanie minulosti a skutkov osôb verejne činných (a arcibiskup osoba verejne činná je) nemusí byť ešte kampaňou, len hľadaním pravdy a informovaním o ľuďoch, ktorých tvár je v skutočnosti iná, než akú verejnosti ukazujú.
V Česku premiér Topolánek práve vyhlásil, že podpredsedu vlády a strany ľudovej Čunka neodvolá, lebo dospel k záveru, že trestne stíhaný politik za korupciu je obeťou "mediálnej štvanice". Nielen vzhľadom na vecný stav kauzy, ale púhy fakt, že vo vláde sedí trestne stíhaný človek, ide o kolosálny nezmysel, a práve preto reč o "mediálnej štvanici" najlepšie ukazuje, akým nebezpečím pre demokraciu sú takéto interpretácie. Mocní si jednoducho povedia, že je to "kampaň", a padajú normy a pravidlá. Nie je dôležité, že podpredsedu vlády trestne stíha polícia (politicky riadená ministrom vnútra tej istej vlády), dôležité je, že keby odstúpil, dal by za pravdu tým, ktorí "robia kampaň". Pekné.
Každý má, isteže, právo zakladať výbory na skúmanie čohokoľvek. Aj Čarnogurský a profesori v Trnave. Médiá sú hriešne rovnako ako cirkev. Len treba dobre sledovať, čo ktorá aktivita sleduje. A neochorieť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
