po tesnom hlasovaní stal doterajší podpredseda a bývalý vicepremiér Pál Csáky. Z 324 platných hlasov delegátov dostal 169. Doterajší predseda strany Béla Bugár, ktorý viedol SMK od roku 1998, získal 155 hlasov.

Delegáti potom do straníckych funkcií zvolili ľudí, ktorých Csáky navrhol. Aby sa podpredsedom pre strategické otázky a tvorbu programu mohol stať Miklós Duray, Csáky dokonca navrhol zmeniť stanovy strany, ktoré zjazd len krátko predtým schválil. Delegáti mu vyhoveli. Pred voľbou predsedu pritom snem zrušil Durayov post výkonného podpredsedu, tak ako to navrhoval Bugár.

Csáky po zvolení sľúbil kontinuitu, a že SMK bude aj naďalej serióznym partnerom najmä svojich opozičných spojencov SDKÚ a KDH. Chce však posilniť sociálny rozmer politiky SMK, ktorý vraj v minulosti zanedbávala.

Porazenému Bugárovi ponúkol, aby si sám vybral novú pozíciu v strane, napríklad preňho navrhoval vytvoriť funkciu čestného predsedu s nárokom na služobnú cigaru na každom zasadaní vedenia. Bugár to odmietol, dopredu vraj povedal, že kandiduje na jediný post, a to predsedu strany. Hovorí, že do konca volebného obdobia zostane poslancom Národnej rady a členom okresného vedenia SMK, potom - ako dopredu ohlásil - chce z politiky odísť. Jeho manželka vraj ďakuje tým, čo ho nezvolili, lebo bude mať viac času na rodinu.

Duray je najlepší

Csáky aj Bugár svorne popierali, že by sebou mohla zmena vedenia priniesť radikalizáciu SMK. "Csáky žije v realite, a vie tiež, čo je v Európe možné," hovoril Bugár, ktorí pred zjazdom varoval pred spojeným Csákyho z Durayom.

Csáky argumentoval tým, že Durayov vplyv v strane formálne klesol, lebo z jej druhého muža - výkonného podpredsedu - sa stal až piatim v poradí. Bugár však tento argument neuznáva, lebo Duray bude určovať stratégiu strany.

Veľkú časť svojho prvého prejavu vo funkcii predsedu Csáky venoval obrane a chváleniu Duraya. "O Durayovi musíme hovoriť úprimne. (...) Ak sa vás opýtam, kto šiel v osemdesiatich rokoch pre svoje zásady a naše školy do väzenia, je to Miklós Duray. Prijímam, že občas hovorí aj tvrdšie veci, to je ale treba. Je to človek, ktorý najlepšie rozumie stratégii a politológii," tvrdil.

Prvým podpredsedom SMK, ktorý bude mať na starosti aj zahraničnú politiku, sa stal bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničia József Berényi. Okrem neho navrhol Csáky ponechať vo funkcii predsedu republikovej rady Ivána Farkasa a predsedu poslaneckého klubu Gyulu Bárdosa. Farkasa zjazd vo funkcii potvrdil, o Bárdosovi rozhodnú poslanci strany.

Úvod patril Bugárovi

Prvé zmeny stanov, ktoré navrhlo Bugárovo vedenie, schválila na kongrese viac ako 90-percentná väčšina. Aj preto až do oznámenia výsledkov volieb predsedu nič nenaznačovalo, že by kongres priniesol radikálny zvrat.

Bugár začal svoj ranný prejav slovami, že SMK stojí pred míľnikom. Hovoril, že strana má za sebou deväť ťažkých rokov, za ktoré sa však nemusí hanbiť. Slovensko by bez SMK podľa neho nebolo v Európskej únii ani NATO, nebolo by možné dať do poriadku ekonomiku krajiny.

V opozícii však podľa Bugára strana získala smutnú skúsenosť, že "pri riešení menšinových otázok zostávame väčšinou sami". Snahy SMK upevniť právne postavenie menšín a rozšíriť ich sebaurčenie sú prijímané s podozrením. "Ako keby sa aj naši blízki partneri báli, že by menšiny ohrozovali územnú celistvosť krajiny."

V narážkach na Csákyho Bugár kritizoval ľudí, ktorí verejne nikdy nevyslovujú svoj názor, vyťahujú obvinenia, ktoré nevedia dokázať a šíria určité nálady. Odmietol, že by bol bábkou v rukách lobistických skupín a podnikateľov. Volebné prejavy však Bugár i Csáky už predniesli za zatvorenými dverami.

Kongres odsúhlasil, že namiesto výkonného podpredsedu bude stranícky aparát SMK riadiť menovaný funkcionár, riaditeľ strany. Posilnil tiež právomoci okresných orgánov na úkor župných rád a miestnych organizácií. Tie by zas mali byť otvorenejšie pre voličov aj záujemcov o členstvo.

Strana reagovala aj na skúsenosť z posledných komunálnych volieb, kedy kandidovali jej členovia ako nezávislí proti oficiálnemu kandidátovi SMK. Podobné kandidatúry ale nezakázal, a strana chce o nich rozhodovať až podľa výsledkov volieb. Ak nezávislý kandidát uspeje, potrestá základnú organizáciu, ktorá zle odhadla situáciu, ak neuspeje, vylúčia ho zo strany.

Hostia chválili spoluprácu

V úvodnej časti kongresu vystúpili dvaja hostia. "Jónapot kívánok (Dobrý deň prajem). Ešte viem povedať kedves barátaim (milí priatelia)," pozdravil zjazd v mene "sesterskej strany" SDKÚ Mikuláš Dzurinda. Porovnal upadajúce Slovensko spred deviatich rokov s dnešným rozkvitajúcim. "Na tom má významný podiel aj SMK. Ďakujem," prehlásil.

"Szeretlek titeket (mám vás rád)," tromfol Dzurindovu maďarčinu predseda KDH Pavol Hrušovský. "Za našej vlády došlo k historickej spolupráci slovenských a menšinových maďarských demokratov," povedal. Podľa ktorej sa vďaka tejto spolupráci podarilo marginalizovať nacionalistické sily.

Životopis Pála Csákyho

Dipl. Ing. Pál Csáky sa narodil 21. marca 1956 v Šahách, okres Levice. V roku 1980 promoval na Vysokej škole chemickotechnologickej v Pardubiciach. Potom pracoval v rokoch 1981-1990 v a. s. Levitex Levice ako hlavný technológ. Krátko po novembrových udalostiach v roku 1989 bol v Šali jedným zo zakladateľov Maďarskej nezávislej iniciatívy (MNI), predchodkyne Maďarskej občianskej strany (MOS). V roku 1990 bol pri zrode Maďarského kresťanskodemokratického hnutia (MKDH) a od roku 1992 pôsobil vo funkcii podpredsedu tohto hnutia pre zahraničnú politiku. Po vzniku Strany maďarskej koalície (SMK) je jej podpredsedom. Od roku 1990 ho vždy v parlamentných voľbách zvolili za poslanca slovenského parlamentu, do roku 1998 kandidoval za MKDH, potom za SMK. Od novembra 1995 bol členom Stálej delegácie do Spoločného parlamentného výboru (SPV ) EÚ-SR. Po parlamentných voľbách 1998 si Pál Csáky svoj poslanecký mandát neuplatňoval, lebo od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002 bol podpredsedom vlády SR pre ľudské práva, menšiny a regionálny rozvoj. Od 16. októbra 2002, v druhom období vlády Mikuláša Dzurindu, pôsobil ako podpredseda vlády SR pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny. Po voľbách 2006 pracuje v Národnej rade SR ako člen výboru pre európske záležitosti, člen zahraničného výboru NR SR a ako člen Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení OBSE.

Autor: pm

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.