ulice, ktorá dostala maďarské pomenovanie Eperies. Tento názov potom prevzali nemeckí kolonisti, ktorí sa do Prešova začali sťahovať po Tatárskom vpáde do Uhorska v roku 1243. Názov mesta sa v podobe Eperies zachoval prakticky až do rozpadu Rakúsko - Uhorskej monarchie v roku 1918. Po tejto významnej dejinnej udalosti sa zmenil názov ulice z Košútovej na Slovenskú a do dejín sa uviedol aj slovanský názov mesta "Prešov". Prvá písomná zmienka o Prešove pochádza zo 7. novembra 1247, v listine uhorského kráľa Belu IV.
Začiatkom 13. storočia bolo územie Šariša súčasťou rozsiahleho komitátu a postupne sa začala formovať samostatná stolica (župa) so sídlom na Šarišskom hrade. Centrum stolice do 13. storočia až do roku 1646 bolo na Šarišskom hrade, postupne pod hradom a presúvalo sa do Prešova. Premiestnením do Prešova sa mesto stalo metropolou Šariša. Názov "stolica" sa zaužíval až do polovice 19. storočia a po revolučných rokoch 1848 /49 sa znova zaužíval názov "župa".
Po nástupe Márie Terézie na trón sa zmenili spoločenské a politické pomery v krajine. Každá stolica podľa jej nariadenia si mala vybudovať dôstojnú reprezentačnú budovu. V zmysle jej požiadaviek bol v rokoch 1769 - 1770 vybudovaný na Slovenskej ulici v Prešove Župný dom, v ktorom sa nachádzalo sídlo župana, podžupanov a ďalších vysokých funkcionárov stolice. Stolica spravovala aj niektoré iné zariadenia v meste. Pozemky, na ktorých bol Župný dom postavený, do roku 1760 patrili komisárovi budínskej univerzitnej knižnice a známemu prešovskému kníhtlačiarovi Paracelsovi a známej rodine Medňanských.
Na Slovenskej ulici, ktorá od revolučných udalostí 1848/49 sa nazývala Košútova, až do vzniku prvej ČSR a žilo tam v minulosti veľa významných osobností mesta, sa nachádzali vzácne historické budovy, medzi ktorými sa majestátne vypínal Župný dom. Objekt počas svojej 336 ročnej histórie prešiel niekoľkými úpravami. Najviac bol poškodený pri známom požiari v roku 1884 a vážnejšie škody utrpel pri bombardovaní Prešova koncom decembra roku 1944.
Najrozsiahlejšie opravy sa na Župnom dome uskutočnili po druhej svetovej vojne a posledná rozsiahla oprava celého komplexu len pred niekoľkými rokmi.
Budova má podobu barokovo - rokokovej stavby s klasicistickými prvkami. Na čelnej strane, zo Slovenskej ulice nad dvoma portálmi, z ktorých je v súčasnom období funkčný len jeden, sa nachádzajú dva vzácne erby. Jeden patrí Šarišskej stolici (župe) a ten druhý Šarišsko, - Zemplínskej, ktorá tam mala svoje sídlo v. r. 1939 - 1944. Hlavné priečelie budovy smeruje na Slovenskú ulicu a jeho krídlo sa tiahne pozdĺž Metodovej ulice, ktorá spája Slovenskú s Hlavnou ulicou.
Návštevníkov mesta upúta vrchol priečelia v tympanóne (trojuholníku), kde je umiestnená vzácna kartuša s vyobrazením výjavu zo slávneho Šalamúnovho súdu. Tá vyjadruje, ako múdro rozriešil spor dvoch žien o dieťa. Obidve tvrdili, že dieťa je ich. Keď rozkázal dieťa rozseknúť napoly a každej dať polovičku dieťaťa, jedna zo žien sa dieťaťa radšej vzdala. Šalamún určil, že jej patrí dieťa, lebo mu chcela zachrániť život. Vedľa tympanónu v minulosti boli dve alegorické postavy, ktorá odstránili v roku 1958. Nezachovala sa pôvodná podoba budovy z roku 1770. Na bočnej stene od Metodovej ulice sa nachádza Pamätná tabuľa venovaná básnikovi štúrovskej generácie, Jánovi Hvezdovi, ktorý písal v šarištine.
V tejto budove pôsobilo veľa županov zvučných mien: František Rákoci I., František II. Rákoci, barón František Klobušický, gróf Ján Pálffy, gróf Mikuláš Esterházy a po vzniku prvej ČSR aj Dr. Pavol Fábry.
Župný dom plnil svoje poslanie administratívneho centra stolice (župy) do roku 1922 a pre riadenie územia až do roku 1960. Bolo v ňom sídlo Jednotného a Okresného národného výboru a mnohých iných okresných inštitúcií. Dnes je vo vlastníctve mesta, v ktorom sa nachádzajú hospodárske zariadenia mesta časť Oblastného archívu z novšieho obdobia, od vzniku prvej ČSR aj iné inštitúcie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
