Martti Ahtisaari. Podľa britského veľvyslanca pri OSN Emyra Jonesa Parryho, ktorý grémiu v apríli predsedá, v BR je "výrazná podpora" pre Ahtisaariho návrh, k hlasovaniu však v krátkom čase pravdepodobne nedôjde. Po tom, čo Ahtisaari členom rady podal stručný výklad k návrhu, Parry novinárom povedal, že vlády krajín tzv. kontaktnej skupiny
Kým západné krajiny Ahtisaariho návrh podporujú, Rusko - jeden zo stálych členov BR s právom veta - žiada pokračovanie rokovaní o budúcnosti Kosova s cieľom nájsť riešenie prijateľné pre Srbov aj kosovských Albáncov. Moskva však vo svojich vyjadreniach dbá na to, aby Ahtisaariho plán priamo neodmietla. Francúzsky veľvyslanec pri OSN Jean-Marc de La Sabliére vyslovil presvedčenie, že Rusko sa snaží spomaliť proces rozhodovania a varoval, že odklady by boli "veľmi nebezpečné". Zároveň odmietol obavy Moskvy, že udelením nezávislosti Kosovu sa vytvorí nebezpečný precedens, napríklad pre región Kaukazu. "V stávke je stabilita Európy a toto je dokončenie procesu rozpadu bývalej Juhoslávie, takže ide o veľmi špecifickú situáciu," povedal.
Na neverejnom zasadaní BR vystúpil aj srbský premiér Vojislav Koštunica, ktorý Ahtisaariho návrh odmietol s tým, že jeho realizácia by bola porušením Charty OSN. Kosovu opakovane ponúkol veľmi širokú autonómiu v rámci Srbska. Tiež vyzval na nové rokovania pod novým sprostredkovateľom. Prítomný bol aj kosovský prezident Fatmir Sejdiu, v mene ktorého vystúpil zástupca Misie OSN v Kosove (UNMIK). Sejdiu, ktorý pred BR nevystúpil z protokolárnych dôvodov, novinárom po stretnutí povedal, že "bohužiaľ sme vyčerpali všetky možnosti pre dojednanú dohodu".
Kosovo je pod správou OSN od júna 1999, keď nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu ukončili dvojročný konflikt medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu obviňovanými z brutality voči civilistom. Západní predstavitelia sa obávajú, že ďalšie odklady riešenia otázky štatútu by mohli v Kosove vyvolať nové násilnosti. Fínsky exprezident svoj plán predložil v marci po viac ako roku sprostredkovania bezvýsledných priamych rozhovorov medzi Belehradom a Prištinou, ktoré neviedli k zblíženiu diametrálne odlišných postojov. Vyslanec pre Kosovo navrhol nezávislosť, spočiatku pod medzinárodným dozorom, ktorý dokument časovo neohraničuje. "Nezávislosť je jedinou možnosťou, ako zaistiť politickú stabilitu a hospodársku životaschopnosť Kosova," napísal Ahtisaari v sprievodnej správe k návrhu. Kosovo definoval ako "multietnickú spoločnosť, ktorá sa spravuje sama demokraticky a s plným rešpektovaním vlády zákona". Veľká časť Ahtisaariho návrhu sa týka srbskej menšiny v Kosove, ktorá má rozsiahlou decentralizáciou získať výraznú samosprávu a možnosť udržiavať priame vzťahy s Belehradom.
Okolo najvýznamnejších náboženských objektov majú byť vytvorené ochranné zóny. V Kosove po konflikte z rokov 1998-99 žije približne 100 000 Srbov, 90 percent dvojmiliónovej populácie tvoria etnickí Albánci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
