systém, založený reformou bývalej garnitúry, je v kuse pod paľbou. A v hrozbách sa nedá vyznať, keďže nie je jasné, čo je propaganda-marketing, a čo myslia naozaj vážne.

Včera mali na vláde prerokovať tzv. analýzu rezortu sociálnych vecí, ktorá mala navrhnúť spôsoby riešenia deficitu Sociálnej poisťovne. Ten sa prehlbuje a bude stále narastať, samozrejme, aj pod vplyvom odtekania odvodov do individuálneho sporenia, do ktorého sa prihlásilo 1,5 milióna "poistencov". Tento problém deficitnosti SP objavil Fico po nástupe do vlády, vyvesil ho na najvyšší stožiar politickej reklamy seba a svojej strany, a analýza pani Tomanovej mala povedať, čo s ním. Dnes sme už mohli biť hlavami o múr a trhať sa za vlasy, ale na vláde materiál iba čítali a rozhodnú vraj o dva týždne. Na strane jednej je dobre, že na mozgové príhody a mŕtvice sa môžu v zdravotníckych zariadeniach lepšie pripraviť, na strane druhej sme to už mohli mať za sebou...

Skôr, než si pozrieme návrhy, podstatné je povedať, prečo je celý problém falošný a umelý. Je tomu tak preto, lebo slovenská ekonomika si vedie historicky najlepšie a pri HDP 1,6 bilióna Sk, ktorý rastie o 8 percent ročne (prípadne 10, ale aj keby v budúcnosti to boli "len" 4), je najnormálnejšia vec na svete vyrovnať deficitné hospodárenie celého okruhu verejných financií, preklopiť ho do prebytku povedzme 2-3 percent a schodok SP vzniknutý prevodom 9 percent príspevkov do fondov jednoducho vykryť z pozitívneho salda rozpočtu, teda z tých peňazí, ktoré neprejeme. Výdavky rozpočtu na rok 2007 sú asi 350 miliárd a na budúci sa počíta už s nejakými 380 či koľko. Deficit sa zníži (iba kvôli euru!), lebo príjmy vďaka rastu HDP naskakujú ešte rýchlejšie, avšak Slovensko by prežilo celkom bez ujmy, keby sa výdavky zmrazili na úrovni 350 miliárd. Alebo prinajhoršom by vzrástli o infláciu. Ale to, čo napadne každého, ak má nejaký dlh, teda odkladať si na splácanie z bežných príjmov, politici nedokážu - oni plánujú jednopercentný deficit ešte aj v roku 2010.

Jednoducho a jasne: riešenie medzi normálnymi ľuďmi by bolo, povedať si, že v dôchodkovom systéme (keby len tam!) sme vytvorili dlh a preto nasledujúcich 30 či 50 rokov musí Slovensko hospodáriť s prebytkom. A schváliť to ústavným zákonom. Ak bolo možné minulých 15 rokov hospodáriť deficitne, nasledujúcich 30 musí byť možné suficitne (plus). A hotovo. To sa však nedá. Horšia predstava ako samovražda a strata imunity dohromady existuje pre politikov iba jedna neminúť všetky príjmy do haliera (a nevyrobiť ďalší dlh).

Aby boli jasné proporcie a pomery: Náklady reformy dôchodkov rozpočítané na 50 rokov sú 500 až tisíc miliárd Sk. To je oficiálny odhad. Na päťdesiat rokov, čiže v najhoršom prípade je to v priemere na rok 20 miliárd. Z dnešného HDP je to, od oka, tak 1,3 percenta. Plánovaný deficit rozpočtu na rok 2007 je asi 38 miliárd. Približne toľko bol aj reálny schodok roka 2006. Zadanie teda znie, vyprodukovať pri stále sa zvyšujúcom HDP taký rozpočtový prebytok v priemere každý rok, ktorý je nominálne polovicou dnešného schodku. Najnormálnejšia vec na svete.

Samozrejme, že pohľad je zjednodušený, že v špičkových rokoch bude záťaž výrazne vyššia ako v iných, že vysoké sú dane a ešte vyššie odvody, ktoré sa skôr-neskôr musia znižovať. Ale princíp, že riešiť deficity sa musia primárne cez prispôsobenie iných výdavkov štátu, je nepriestreľný. A čo sa týka rokov najbližších, je panika úplná hlúposť, pretože na účte NBS ležia stále účelovo viazané prostriedky z privatizácie SPP, ktoré by mali stačiť ešte dva roky. A to, že vykrývanie schodku Sociálnej poisťovne z predaja majetku štátu sa končí, lebo privatizovať sa nesmie, je len hlúposť vlády, ktorá o "neprivatizácii" rozhodla.

Len preto, lebo politici nechcú pripustiť ani v najhoršom sne, že by nemohli rozhadzovať cudzie peniaze, musela p. Tomanová vypracovať analýzu. Sú v nej, na počudovanie, aj rozumné veci, ktorým sa v budúcnosti nevyhneme. Zvýšenie veku odchodov do dôchodku patrí medzi ne, absurdné akurát je, že sa navrhuje iba pre mužov. (Čo na to andiskriminačný zákon?) Nepopulárne by bolo nevyplácanie penzie pracujúcim dôchodcom, čím by ušetrili ročne údajne až 7 miliárd. Toto je na dobrú diskusiu, na ktorú niet priestor, podstatné je, že politicky je návrh asi nepriechodný. "Myšlienka" o preskupení odvodov späť do prvého piliera je v analýze tiež, ale Fico to včera, našťastie, opäť zamietol. Ešteže tak. Uvidíme o štrnásť dní.