vyhlásilo, že bude pracovať na tom, aby OSN pri rozhodovaní o budúcom štatúte provincie zohľadnila aj záujmy Srbska. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Chceme, aby sa zohľadnili záujmy a požiadavky oboch strán a takto budeme rokovať v Bezpečnostnej rade OSN," povedal šéf slovenskej diplomacie Ján Kubiš (na snímke) po skončení dvojdňového neformálneho stretnutia ministrov zahraničných vecí krajín EÚ v nemeckých Brémach. SR je jedna z piatich európskych krajín zastúpených v 15-člennej BR. "Názor Európskej únie musí byť založený na konsenze - chcete povedať, že v tejto veci vidíte konsenzus?" povedal Kubiš počas novinárskeho brífingu. "Môžem povedať, že väčšina členských krajín EÚ plne podporuje Ahtisaariho plán, ale sme v tejto dosť jedinečnej pozícii," povedal Kubiš. Ako dodal, Slovensko urobí "všetko možné", aby boli rešpektované legitímne požiadavky Belehradu a Prištiny.
Po piatkových rozhovoroch EÚ vyhlásila, že je jednotná v podpore Atisaariho plánu, napriek tomu, že niektoré členské štáty vyjadrili svoje pochybnosti. Komisár pre rozšírenie Olli Rehn uviedol, že jednota EÚ je životne dôležitá pre to, aby BR mohla prijať rezolúciu o Ahtisaariho návrhu, ktorý predpokladá nezávislosť Kosova, spočiatku pod dozorom únie.
Návrh v BR už teraz čelí odporu Ruska. Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier na otázku o vyjadreniach Jána Kubiša povedal, že bola stanovená spoločná európska pozícia v prospech plánu OSN a ďalší postup je teraz na Bezpečnostnej rade. Steinmeier síce pripustil, že krajiny EÚ nie sú úplne jednotné v postoji k návrhu budúceho štatútu Kosova, zároveň vyjadril presvedčenie, že otázka Kosova v únii nevyvolala rozkol. "Prirodzene, nikdy tomu nie je od začiatku tak, že všetci európski partneri majú rovnaké názory. Tieto stretnutia využívame na to, aby sme sa zblížili a potom ďalej spoločne pochodovali. Tak je tomu aj v otázke Kosova," vyhlásil Steinmeier.
Okrem Slovenska svoje obavy v súvislosti s Ahtisaariho plánom vyjadrili aj Grécko, Španielsko, Slovinsko a Rumunsko v obave, že môže destabilizovať Balkán alebo podporiť domáce separatistické hnutia, prípadne zintenzívniť požiadavky menšín o väčšie práva.
Kosovo je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu, ktorými aliancia zastavila dvojročný konflikt medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu. Srbsko, ktoré Kosovo považuje za kolísku svojej štátnosti a kultúry, Ahtisaariho návrh rozhodne odmieta ako neprijateľné s tým, že jeho realizácia by bola porušením medzinárodného práva. Kosovskoalbánski lídri návrh akceptovali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.