si slovenskí politici nechali na Brusel. Bol falošný ako všetky predchádzajúce.
Europoslanci SDKÚ hlasovali o návrhu na riešenie krízy v čelnom rozpore so skutkami i rétorikou materskej strany na domácej scéne. Šťastný, Gaľa a Pleštinská totiž zdvihli ruky za ten istý tzv. Ahtisaariho plán, proti ktorému rozpútali Dzurinda a spol. na Slovensku temer revolúciu a doslova si vynútili vyhlásenie parlamentu. To vzniklo len preto, aby sa vymedzili voči Ahtisaariho plánu predvídajúcemu medzinárodne kontrolovanú nezávislosť provincie Kosovo.
Treba predoslať, že nie je úplne neobvyklé, ak v kvantách hlasovaní, čo sa v europarlamente udejú, sa rozídu postoje tej či onej strany na ten istý problém s domácim názorom. Vždy a zásadne však ide o agendy, ktoré sú na javisku domácej politiky takpovediac treťoradé a periférne. A keďže je pod rozlišovaciu schopnosť verejnosti a médií, aby ich zachytila, môžu si to akosi dovoliť. Najdôležitejšie hľadisko, podľa ktorého sa veľká väčšina hlasovaní europoslancov i národných poslancov orientuje, je názor klubu. Pričom z charakteru a zloženia veľkých eurofrakcií je zrejmé, že v Bruseli môže byť väčšinový názor iný ako doma. To všetko je pravda.
Je však naprosto nezrozumiteľné a politicky neprijateľné, ak sa národná a európska reprezentácia tej istej strany nezhodnú v hlasovaní o otázke, z ktorej tá istá strana urobila korunnú kauzu domácej politiky. To je urážka a provokácia na voličov. Čo si máme myslieť? Ak SDKÚ v Bratislave tvrdí, že niet riešenia bez súhlasu Srbska, tak ako môže SDKÚ v Bruseli hlasovať za uznesenie, čo akceptuje a podporuje plán, proti ktorému Srbsko protestuje? Kukanovo vysvetlenie, že mohli, lebo vraj neprešla explicitná zmienka o samostatnosti Kosova, je zavádzajúce. EP zaujímal stanovisko k tomu istému Ahtisaariho plánu čo NR SR.
My si môžeme povedať, že celé je to sranda, lebo deklarácia slovenského parlamentu nemá cenu papiera, na ktorom bola vytlačená. Hovoríme tým však presne toľko, že Dzurinda a spol. majú domáce publikum za stádo baranov, pre ktorých zahrajú doma divadlo, nakŕmia senom a v Európe nasadia inú masku, ktorá sa páči tam. Čo je to za stranu, ktorá má na jeden problém dva názory - jeden v Bratislave a druhý v Bruseli? Keby išlo o nejakú miniatúru, detail, tak ešte. Ale oni to Kosovo postavili ako stred vesmíru. "Národnoštátne záujmy a zahraničná politika by mali byť jednotné", vyhlásil Dzurinda kedysi vo februári, keď s cirkusom začal, bezprostredne po tom, čo pustil oheň a síru na Kubiša, že vôbec pripustil nezávislosť Kosova. A odkázal mu, že "by mal čušať a hanbiť sa", lebo "urobil cez noc salto mortale o 180 stupňov". A my sa teraz pýtame, samozrejme, o koľko stupňov urobila SDKÚ salto mortale v noci zo stredy (deklarácia NR SR) na štvrtok (hlasovanie v EP)? Čušať Dzurinda nebude nikdy, ale hanbiť by sa mohol.
Je možné sa dohadovať, či šlo o ležérnosť, hlúposť, ignoranciu europoslancov SDKÚ, alebo "európsky" ťah Kukana a Dzurindu, ktorí si nechcú pokaziť vzťahy s nejakými Nemcami či Francúzmi (a pod.). V prospech prvej verzie hrajú rôzne bývalé lapsusy, keď napr. europoslanec Gaľa podporil nezmyselné úpravy pracovného práva (to bola vtedy tiež veľká kauza, mala priestor aj na Slovensku), proti ktorým sa búril exminister Kaník. Alebo, neskôr, hlasovanie všetkých z SDKÚ proti návrhu eurorozpočtu, ktorý mesiac predtým Dzurinda uvítal ako "výborný kompromis". Na druhú možnosť, že išlo o taktiku, navádza sám Kukan, keď na priamu otázku dal nepriamu odpoveď, že "dôležité stanoviská koordinujeme s poslancami EP". To by znamenalo, že dvojtvárnu politiku cvičia v SDKÚ vedome. Nijaká taktika, nijaká stratégia neospravedlňuje počínanie, keď doma niekto ľudí oblbuje, že napr. "koaličný návrh deklarácie o Kosove dáva kredit vláde, aby hlasovala za to, čo predložil Ahtisaari" (Dzurinda), a v Bruseli za toho istého Ahtisaariho v pokoji sám hlasuje. Vedome.
V súlade so stanoviskom strany, vyjadrenom v "kosovskej deklarácii", nehlasovali ani europoslanci Smeru. Toto sa však s SDKÚ porovnávať nedá, keďže Ficovi s Kubišom bola táto téma de facto vnútená a Smer naozaj nebol stranou, ktorá roztáčala na Slovensku hysterickú špirálu. Oni sa len prispôsobili, z národno-populistických pohnútok, SNS a Dzurindovi. Iste, na budúcnosti Kosova také či onaké hlasy slovenských europoslancov nič nezmenia. A nie je ani dôležité, či uznesenie v EP prešlo s podporou 95 alebo 94 a pol percenta prítomných povaľačov. Dôležité však je, aby politici neprestali aspoň predstierať, že to, čo robia, je ešte politika a minimum je aspoň sa tváriť, že princípy a akési základy, ktoré existujú, úplne nehodili za hlavu. To je o elementárnej úcte k tým, čo ich platia za "prácu".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
