nohy na chodidlách má vykrútené. Hoci má už deväť rokov, všade ho musia nosiť rodičia, alebo súrodenci.
Najväčší problém mal Lukáš v škole. Počas celého vyučovania musel sedieť bez pohnutia v lavici na obyčajnej stoličke. Nemohol ísť k tabuli, ani k ostatným spolužiakom. Keď sa chcel niekam dostať, musel ho niekto dospelý preniesť.
Pred tromi týždňami sa však všetko zmenilo. Riaditeľka Základnej školy v Liptovskej Tepličke Valéria Černohorská, ktorej nebolo ľahostajné, ako Lukášov trávi čas na vyučovaní, zorganizovala v obci verejnú zbierku. Z vyzbieraných peňazí chcela dať Lukášovi vyrobiť špeciálnu lavicu so stoličkou na kolieskach na ktorej by sa tretiak mohol pohodlne premiestňovať. Podarilo sa. "Za dva týždne sa nám podarilo vyzbierať od ľudí z obce a rôznych podnikateľských subjektov 41 530 korún. Priznám sa, že som neverila, že sa podarí až toľko," povedala nám riaditeľka ZŠ.
Na špeciálnu lavicu Lukášovi prispeli aj jeho spolužiaci. "Mama mi dala sto korún a ja som dal ešte 50 zo svojich," dozvedeli sme sa od jedného zo spolužiakov. Najvyššia suma, ktorou prispel jeden z obyvateľov dediny, bola dvetisíc korún. Škola tak mohla Lukášovi dať vyrobiť špeciálnu lavicu so stoličkou. "Lavicu aj stoličku vyrobila česká firma. Aj s dovozom stála 34-tisíc korún. Za zvyšné peniaze chceme vybudovať bezbariérový vstup do budovy," vysvetlila V. Černohorská.
Lukáš i jeho mama Mária sú šťastní. "Bola som milo prekvapená, ako ľudia zareagovali. Chceme sa týmto všetkým, ktorí prispeli srdečne poďakovať," povedala nám dojatá mama, ktorá už svojho syna nemusí vláčiť na rukách.
Lukáš zasa na hodinách nesedí na mieste, ale aktívne sa zapája do diania na vyučovacích hodinách. Špeciálny vozík mu umožňuje aby sa dostal k tabuli, či k pomôckam. Stačí, keď ho tam odtlačia spolužiaci. "Je to lepšie ako predtým. Sedí sa mi pohodlne," povedal nám tretiak, ktorý má z predmetov najradšej matematiku a slovenský jazyk.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
