zúčastnila majstrovstiev sveta, Európy i európskeho festivalu mládeže EYOF. Skúseností teda nabrala plné priehršie, pritom poslednú akciu absolvovala len prednedávnom, keď Slovensko reprezentovala na MS v japonskom Tokiu.

Z krajiny vychádzajúceho slnka sa pri svojej premiére na svetovom šampionáte nevrátila spokojná, pretože krátky program sa jej nevydaril podľa predstáv a napokon skončila na 33. mieste. "Trošku ma to mrzí, mohlo to byť lepšie. Vopred som absolútne nevedela, s čím môžem počítať, ale bohužiaľ, v krátkom programe mi nevyšiel trojitý rittberger. Bola to taká školácka chyba," priznala R. Bártová. Treba však jedným dychom dodať, že ani bezchybný krátky program by jej v nabitej konkurencii na postup do finále asi nestačil, to by si musela poriadne zlepšiť osobný rekord. "Áno, myslím, že aj tak by to nestačilo. Mala by som však lepší pocit, že som predviedla všetko, čo viem. Nevyšlo to, konkurencia bola veľmi veľká a trochu sa mi ako nováčikovi aj roztriasli kolená." Bártová má však stále všetko len pred sebou, na MS patrila k najmladším pretekárkam v štartovej listine. Mala sa teda čo učiť. "Rozhodne to bola veľká škola. Bolo zážitkom sledovať ázijské pretekárky, ale musím povedať, že Američanky ma príliš nenadchli."

Slovenská reprezentantka prišla do dejiska šampionátu skôr, aby sa vyrovnala s časovým posunom. "Prvé tri dni som vôbec nevedela spať, do postele som chodievala až okolo pol tretej ráno. Musela som si na posun zvyknúť, potom to už však bolo v poriadku." Nie každý deň sa naskytne možnosť dostať sa do japonskej metropoly, okrem súťaženia teda Bártová stihla aj niečo z exotického sveta spoznať. "Navštívili sme napríklad Disneyland. Tokio je obrovské, mali sme mapku, podľa ktorej sme chodili obzerať zaujímavé miesta. Vybrali sme sa aj do cisárskeho paláca, ale prišli sme tam v piatok poobede a akurát už zatvárali, takže dnu sme sa nedostali. Najväčším zážitkom z toho všetkého však pre mňa aj tak bolo sledovať japonské pretekárky." Jediné, čo mladú Košičanku príliš nepotešilo, bolo tamojšie jedlo, ktoré jej nebolo veľmi po chuti. "Mali sme krevety, ryby či biftek, ale mne to príliš nechutilo. Ja som sa po príchode domov tešila, že si konečne budem môcť dopriať šunku. Samozrejme, bolo zaujímavé vyskúšať, ako sa je paličkami. Celkom som to zvládala, ale prekvapilo ma niečo iné. V lietadle, keď rozdali jedlo, bol prvý dojem hrozný. Japonci totiž začali pri jedení všetci tak chlípať a mliaskať, že sme sa na seba len tak pozerali," krútila hlavou vekom ešte juniorka, ktorá na vlastnej koži zažila, že Japonci sa skutočne ukláňajú pri každej príležitosti. "Veru tak. Nám neostávalo nič iné, len ukláňať sa pri stretnutí tiež. Keď prešlo 20 Japoncov za sebou, tak sme sa museli ukloniť dvadsaťkrát."

Bártová krátko pred súťažou v Tokiu bola aj na svetovom mládežníckom festivale EYOF v španielskej Jace, kde takmer vybojovala medailu. Len niekoľko desatín ju od nej delilo, napokon skončila na ´zemiakovej´ štvrtej pozícii. "Bolo to fakt len o pár stotín, čo ma strašne mrzelo. Škoda, doplatila som na stratu po krátkom programe, pritom som tam pokazila len jeden skok." Celkovo má za sebou náročnú sezónu, k najväčším úspechom určite patrí postup do finále majstrovstiev Európy. "Myslím, že to bola veľmi dobrá sezóna. Nabrala som množstvo skúseností a videla aj kúsok sveta. Teraz po sezóne úpnlne vypnem a čo bude ďalej, o tom začnem premýšľať až neskôr. Každopádne, musím popracovať na prejave i na skokoch. Je rozhodne rozdiel, ak majú špičkoví svetoví pretekári týždenne k dispozícii 25 hodín ľadu, kým my desať, to sa musí prejaviť," dodala R. Bártová.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.