Presvedčiť trénera, aby adepta nevyčiarkol

Štefan KÚŠIK

Banská Bystrica Slováci vedia byť k sebe džentlmeni, hoci neraz ich druhá strana športovo "vytočí". Tak to bolo i v prípade súperenia play-off v rámci švédskej hokejovej Elitserien, kde na seba narazili Lulea a Linköping. Prv menovaný tím vypadol hladko 0:4 na zápasy, pričom najväčšia zásluha na úspechu premožiteľa bola pripísaná košickému brankárovi Staňovi. "Rasťo bol naozaj skvelý, pochytal aj nemožné, však preto je tento tím aj vo finále. Hlavne jeho zásluhou sme sa nepresadili. Nerobili sme si síce veľké nádeje, ale nikto z nás nečakal, že vypadneme tak skoro," priznal Tomáš Surový (na snímke) a viackrát ocenil kvalitu kraja vo svätyni rivala. Pritom jeden z asistentov Luley neprikladal pred sériou veľký význam výkonom Staňu. No hlboko sa mýlil. Pravda, Surový pozíciu gólmanovi neuľahčil, raz sa mu ho podarilo i prekonať po situácii jeden na jedného a strele spoza obrancu.

Pravda, údernosť formácie, v ktorej pôsobil tento niekdajší hráč Popradu a odchovanec Banskej Bystrice, utrpela i zranením Ľuboša Bartečka. Keďže problémy zdravotného rázu má i ďalší náš zástupca Jaroslav Obšut, na zraze slovenskej reprezentácie sa objavil iba on. "Urobím všetko pre to, aby som sa dostal na šampionát, hoci viem, že konkurencia bude značná a netreba zabúdať na chlapcov, ktorí prichádzajú do úvahy spoza mora." Vlani sa Surový premiérovo objavil v národiaku na svetovom šampionáte v Lotyšsku. Počínal si dobre, zaujal a rád by si svoj štart zopakoval. Pravda, skúsenosti so sitom v prípravnom období má už dávnejšie. Prvý raz ho oslovil tréner Ján Filc, vtedy však osemnásťročnému bažantovi bolo jasné, že bude zbierať najmä skúsenosti. "Druhý pokus bol po sezóne strávenej akurát pod Tatrami, keď sa mi darilo. No i tak z toho nebola nominácia na ´svet´," pripomenul dobre stavaný útočník, ktorý v uplynulom ročníku odohral 55 zápasov a dosiahol vzácnu zhodu 55 bodov (25+30). Nevynechal ani jedno stretnutie, nemusel ani raz maródovať. Švédsky štýl mu vyhovoval, neustále korčuľovanie i hra na telo sú preňho vlastné. Po prechode z užších zámorských klzísk si raz-dva zvykol. Čoskoro bol jednou zo ústredných postáv nielen svojho celku, ale aj medzi legionármi celej súťaže. Zvlášť rád spomína na zápas proti More, keď sa zaskvel tromi gólmi. "Dosiahnuť taký počet zásahov nie je každodenná udalosť v takej náročnej súťaži, kde sa pozorne bráni. Preto si to cením," vrátil sa spomienkou k výnimočnému okamihu borec, čo si pochvaľoval pravé hokejové prostredie na štadiónoch, kde bolo stále plno a hluční diváci vedeli vytvoriť nezabudnuteľnú atmosféru na každom ligovom zápase.

Práve stopercentný fyzický stav je prvým predpokladom, aby sa presadil v prípravných zápasoch Slovenska pred odletom do Ruska. Spočiatku bude musieť zmazať resty z tréningovej pauzy, keďže po predčasnom ukončení sezóny si zakorčuľoval akurát individuálne doma pod Urpínom. "Teraz je to už pre každého, čo sa uchádza o dres, finálna fáza snaženia. Treba vydať všetko a presvedčiť trénera, aby s ním rátal. S tým som prišiel na zraz i ja."

Lulea mlčí, iní prehovorili

Viacerí odborníci sa zhodli, že Európa je pre hráča takého formátu ako T. Surový pritesná a jednoznačne by mal účinkovať na zámorskej scéne, odkiaľ sa presunul na starý kontinent. Aj on poškuľuje po návrate. "Uvidím, čo bude, najprv sa musím dostať do Moskvy, dobre tam zahrať a ostatné sa ukáže. Zrejme budem čakať až do leta, kým sa odhodlám na podpis ďalšieho kontraktu." Hoci Lulei poskytol skvelé služby, možno i trošku nepochopiteľne mu klub neponúkol zmluvu na ďalší ročník. Zato sa ozvali iné švédske tímy a okrem nich by ho radi zlákali aj daktoré ruské superligové celky. "Priorita je NHL, ale ak to nevyjde, vedel by som si predstaviť, že by som hral hokej ďalej v Škandinávii."

(zuk)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.